Sovietske vnímanie vojnových príprav nemecka v rokoch 1940 - 1941

Autor : Viktor 🕔17.10.2006 📕15.786

Od vypuknutia sovietsko-nemeckej vojny v júni 1941 už uplynulo 65 rokov, avšak udalosti ktoré predchádzali tomuto konfliktu sú stále predmetom polemík historikov aj širokej verejnosti. Jedna z najpálčivejších otázok v rámci týchto polemík sa týka toho, či J.V.Stalin vedel o pripravovanom útoku A.Hitlera na Sovietsky zväz. Aby bolo možné na túto otázku odpovedať, v prvom rade je potrebne zistiť, akými konkrétnymi informáciami disponovali Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie v období od kapitulácie Francúzska (22.6.1940) do vypuknutia sovietsko-nemeckej vojny (22.6.1941). Popri tom je rovnako dôležité zistiť, akým spôsobom tieto informácie sovietske vedenie interpretovalo. Historické skúsenosti 20. storočia totiž na veľkom množstve príkladov ukazujú, že aj keď politici a vojaci disponujú autentickými informáciami, nikde nie je zaručené že ich správne analyzujú a pochopia.

Základným problémom pri zisťovaní toho, čo konkrétne o nemeckých vojenských prípravách vedeli Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie v období jún 1940 – jún 1941, sú nedostatočné zdroje. Zo sovietskej oficiálnej historiografie je možné čerpať len veľmi rezervovane a ostražito, pretože jej úlohou nebolo hľadanie a skúmanie historickej pravdy, ale zakrývanie zločinov Sovietskeho zväzu a oslavovanie komunistickej strany a Červenej armády. Sovietsky historici boli nomenklatúrnymi kádrami komunistickej strany a hrdo sa nazývali“bojovníci ideologického frontu”. Až do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 ich úlohou bolo falzifikovať a manipulovať s interpretáciou historických udalostí takým spôsobom, aby to bolo výhodné sovietskemu straníckemu a štátnemu vedeniu. V dôsledku toho vznikli mýty a legendy, ktoré prežili aj rok 1991 a v súčasnosti stále hlboko ovplyvňujú súčasné myslenie a poznanie...

Začiatok“perestrojky” v roku 1985 priniesol prvé kritické skúmanie histórie Sovietskeho zväzu, ktoré sa po roku 1991 stalo“mainstreamom” v debate súčasných ruských historikov. Z tohto dôvodu vo svojom príspevku pracujem len s knihami a štúdiami, ktoré boli zverejnené po roku 1991 a už ich nie je možné označiť za“nástroj ideologického boja”, ale sú to normálne historické štúdie. To však neznamená, že všetko pred rokom 1991 je dezinformácia a všetko po roku 1991 je svätá pravda. Ku každému autorovi je potrebné pristupovať kriticky a zamýšľať sa nielen nad obsahom jeho textu, ale aj nad tým v akých súvislostiach konkrétnu informáciu používa a čo chce touto informáciou dokázať. Popri tom je samozrejme potrebné konfrontovať niekoľko zdrojov, aby bolo možné overiť ich dôveryhodnosť. Odpoveď na otázku“čo konkrétne vedel Stalin v priebehu posledných 12 mesiacov pred vypuknutím sovietsko-nemeckej vojny” som hľadal vo viacerých knihách a publikáciách, ktorých kompletný zoznam uvádzam na záver článku.

V nasledujúcich riadkoch spravím porovnanie reálneho stavu Wehrmachtu (počet divízii a výzbroje) s tými informáciami, ktorými disponovali Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie. V prípade Wehrmachtu čerpám z knihy „Das Heer 1933-1945“ (Nemecké pozemné vojsko 1933-1945), ktorej autorom je B.Muller-Hillebrand. V prípade sovietskej strany čerpám zo zverejnených spravodajských hlásení a operačných plánovacích dokumentov, ktoré som našiel vo viacerých knihách ruských autorov, publikovaných po roku 1991. Nejde samozrejme o komplexný prehľad všetkých hlásení a dokumentov, ale tie ktoré som vybral poskytujú realistickú predstavu o tom, akými konkrétnymi informáciami disponoval Stalin.

7.10.1940
Celkový počet divízií Wehrmachtu – 155
(bez rozlíšenia, ktoré sú bojaschopné a ktoré sú v štádiu formovania)

21.12.1940
Celkový počet divízií Wehrmachtu - 184
(144 bojaschopných divízií, 18 divízií dočasne mimo bojovej pohotovosti v Nemecku, 22 formujúcich sa divízií )

1.6.1941
Celkový počet divízií Wehrmachtu - 208
(167 bojaschopných divízií, 9 ochranných divízií s čiastočnou bojaschopnosťou, 32 formujúcich sa divízií)
(Poznámka: vo všetkých vyššie uvedených údajoch sú zarátané aj divízie Waffen SS, ale už nie výsadková divízia Luftwaffe)

Takže toľko to k reálnym počtom divízií Wehrmachtu v období posledných 12 mesiacov pred vypuknutím sovietsko-nemeckej vojny. Akú predstavu o sile Wehrmachtu mal Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie?

18.9.1940
Odhadovaný počet divízií Wehrmachtu – 220 až 243

Tento údaj sa nachádza v dokumente „O princípoch strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu na západe a na východe na roky 1940 a 1941“. Dokument bol podpísaný národným komisárom obrany maršalom S.K.Timošenkom a náčelníkom Generálneho štábu ČA armádnym generálom K.A.Mereckovom a dňa 18.9.1940 bol odovzdaný J.V.Stalinovi a V.M.Molotovovi. (Jediný exemplár tohto dokumentu bol napísaný osobne rukou generálmajorom A.M.Vasiljevským, náčelníkom Operačného oddelenia Generálneho štábu ČA).

26.4.1941
Odhadovaný počet divízií Wehrmachtu – 286 až 296

Tento údaj sa nachádza v dokumente „Špeciálna správa Spravodajského oddelenia Generálneho štábu ČA o rozložení síl nemeckej brannej moci po bojiskách a frontoch ku dňu 25.4.1941“. Dokument bol podpísaný generálporučíkom F.I.Golikovom, náčelníkom Spravodajského oddelenia Generálneho štábu ČA. Táto špeciálna správa bola určená Stalinovi, Molotovovi, Vorošilovi, Timošenkovi, Berijovi, Žukovovi, Kuznecovovi a Ždanovovi.

15.5.1941
Odhadovaný počet divízií Wehrmachtu – 286

Tento údaj sa nachádza v dokumente „Úvahy o pláne strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu pre prípad vojny s Nemeckom a jeho spojencami“. Tento dokument bol napísaný osobne rukou generálmajorom A.M.Vasiljevským, náčelníkom Operačného oddelenia Generálneho štábu ČA. Na originály dokumentu, ktorý sa našiel v archíve chýbajú podpisy národného komisára obrany maršala S.K.Timošenka a náčelníka Generálneho štábu ČA armádneho generála G.K.Žukova. Dokument bol určený J.V.Stalinovi a podľa viacerých ruských zdrojov ho Timošenko a Žukov svojmu nadriadenému aj predložili.

Dátum Reálny nemecký stav Sovietske odhady Dátum
7.10.1940 155 divízií 220 – 243 divízií 18.9.1940
21.12.1940 184 divízií (z nich 144 plne bojaschopných) - -
- - 286 – 296 divízií 26.4.1941
1.6.1941 208 divízií (z nich 167 plne bojaschopných) 286 divízií 15.5.1941

Na základe porovnania povojnových nemeckých údajov a týchto predvojnových sovietskych odhadov jednoznačné vyplýva, že Stalin a politické a vojenské vedenie Sovietskeho zväzu nemali správnu predstavu o celkových počtoch divízii Wehrmachtu. V období jún 1940 – jún 1941 sa vojenské operačné plánovanie a strategické politické rozhodnutia v Sovietskom zväze robili na základe nesprávnych údajov, podľa ktorých bola sila Wehrmachtu precenená o 40 až 50%...

Popri počte divízií je rovnako dôležitým ukazovateľom aj celkový početný stav ozbrojených síl. Koľko vojakov reálne slúžilo vo Wehrmachte pred vypuknutím sovietsko-nemeckej vojny?

Máj / Jún 1941
Celkový početný stav Wehrmachtu - 7.234.000 vojakov

Pozemné vojsko (Heer) : Poľná armáda – 3.800.000 vojakov
(bojové jednotky)

Pozemné vojsko (Heer): Záložná armáda – 1.200.000 vojakov
(rezervné a výcvikové jednotky, podporné služby a logistika, rekonvalescenti, atd.)

Vojenské letectvo (Luftwaffe) - 1.680.000 vojakov

Vojenské námorníctvo (Kriegsmarine) - 404.000 vojakov

Bojové zložky SS (Waffen SS) - 150.000 vojakov

Takže toľko to k reálnym početným stavom Wehrmachtu pred vypuknutím sovietsko-nemeckej vojny. Akú predstavu o sile Wehrmachtu mal Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie?

14.2.1941
Odhad celkového počtu Wehrmachtu – 8.750.000 (plus záložníci ročníkov narodenia 1896 – 1901, malo ísť o 1.000.000 záložníkov vo veku 40 až 45 rokov, ktorí boli podľa sovietskych spravodajských údajov povolávaní do Wehrmachtu od začiatku roku 1941)

Tento údaj sa nachádza v dokumente „Špeciálna správa Spravodajského oddelenia Generálneho štábu ČA o mobilizačných opatreniach kapitalistických krajín susediacich so Sovietskym zväzom“. Dokument bol 14.2.1941 podpísaný generálporučíkom F.I.Golikovom, náčelníkom Spravodajského oddelenia Generálneho štábu ČA. Táto špeciálna správa bola určená Stalinovi, Molotovovi, Vorošilovi, Timošenkovi, Berijovi, Žukovovi a Ždanovovi.

Dátum Reálny nemecký stav Sovietske odhady Dátum
Máj / Jún 1941 7.234.000 8.750.000 – 9.750.000 Február 1941

Na základe porovnania povojnových nemeckých údajov a týchto predvojnových sovietskych odhadov vyplýva, že Stalin a politické a vojenské vedenie Sovietskeho zväzu mali orientačnú predstavu o početných stavoch Wehrmachtu. Sovietske spravodajské odhady nadhodnotili silu nemeckých ozbrojených síl o cca 20 - 30%. Takže toľko to k početným stavom, teraz je na rade výzbroj Wehrmachtu.

1.6.1941
Počet všetkých poľných delostreleckých systémov – 16.134

Počet všetkých mínometov – 11.767

Počet všetkých protitankových diel – 15.506

Počet všetkých tankov Wehrmachtu – 5.675 (plus 617 útočných diel)
bojaschopných aj v oprave)

Počet vojenských lietadiel (k 24.6.1941) – 4.568 (bojaschopných aj v oprave)
(bombardérov – 1376, stíhačiek – 1412, bitevných – 644, prieskumných – 746, transportných - 390)

Takže toľko to k reálnym počtom výzbroje Wehrmachtu pred vypuknutím vojny so Sovietskym zväzom. (V prípade Luftwaffe sa mi podarilo nájsť údaj týkajúci sa až 24.6.1941. Avšak straty letectva počas prvých dvoch dní vojny so Sovietskym zväzom dosiahli len niečo cez 100 strojov (a na iných frontoch bolo stratených v týchto dvoch dňoch len pár lietadiel), takže tento údaj má podľa môjho názoru dostatočnú výpovednú hodnotu o sile Luftwaffe pred 22.6.1941). Teraz položím klasickú otázku – akú predstavu o výzbroji Wehrmachtu mal Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie?

18.9.1940
Odhadovaný počet poľných delostreleckých systémov – cca 20.000

Odhadovaný počet tankov – cca 10.000

Odhadovaný počet vojenských lietadiel – cca 11.400 až 12.600
(bombardérov – 4.500 až 5.000, stíhačiek – 3.500 až 4.000, prieskumných – 400 až 600, transportných – 3.000)
(Poznámka: Odhad počtu mínometov a protitankových diel nie je v danom dokumente uvedený)

Tieto údaje čerpám z dokumentu prvoradého významu, ktorý ma názov „O princípoch strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu na západe a na východe na roky 1940 a 1941“. Dokument bol podpísaný národným komisárom obrany maršalom S.K.Timošenkom a náčelníkom Generálneho štábu ČA armádnym generálom K.A.Mereckovom a dňa 18.9.1940 bol odovzdaný J.V.Stalinovi a V.M.Molotovovi.

Dátum Reálny nemecký stav Sovietske odhady Dátum
- - poľné delostrel: 20.000 September 1940
- - tanky: 10.000 September 1940
- - voj.liet:11.400-12.600 September 1940
1.6.1941 poľné delostrel:16.134 - -
1.6.1941 tanky a ut.delá: 6.292 - -
Jún 1941 voj. lietadlá: 4.568 - -

Celkové sovietske odhady výzbroje Wehrmachtu v prvej polovici roku 1941 sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť v žiadnych zdrojoch. Logicky však vyplýva, že sovietske vedenie muselo predpokladať, že celkové počty v porovnaní so septembrom 1940 sa zvýšili, pretože nemecká výroba od septembra 1940 do júna 1941 pokračovala ďalej. Na základe porovnania povojnových nemeckých údajov a týchto predvojnových sovietskych odhadov jednoznačné vyplýva, že Stalin a politické a vojenské vedenie Sovietskeho zväzu mali veľmi nepresnú predstavu o výzbroji Wehrmachtu. V období jún 1940 – jún 1941 sa vojenské operačné plánovanie a strategické politické rozhodnutia v Sovietskom zväze robili na základe nesprávnych údajov, podľa ktorých bola výzbroj Wehrmachtu nadhodnotená o vyše 300% v prípade letectva, o skoro 100% v prípade tankov a o 25% v prípade poľného delostrelectva...

Ak som čitateľa doposiaľ neunudil štatistikami, tak budem ďalej pokúšať jeho trpezlivosť a ponúknem ďalšiu sériu údajov. Popri celkovej bojovej sile Wehrmachtu a jej výzbroji je samozrejme potrebné poznať aj aktuálnu dislokáciu vojenských jednotiek. Je predsa len podstatný rozdiel, ak väčšina nemeckých divízii sa nachádza v severozápadnom Francúzsku a nacvičuje naloďovanie a vyloďovanie, alebo ak väčšina týchto divízii je vo Východnom Prusku a v okupovanej časti Poľska a nacvičuje ofenzívne taktiky.... Takže sa pozrime, aká bola skutočná dislokácia nemeckých divízii posledných 12 mesiacov pred júnom 1941 a aké konkrétne informácie mal od svojich spravodajských služieb Stalin a sovietske politické a vojenské velenie.

9.6.1940
Počet divízií na východe – 15
(Východné Prusko a okupovaná časť Poľska)

21.7.1940
Počet divízií na východe – 15
(Východné Prusko a okupovaná časť Poľska)

7.10.1940
Počet divízií na východe – 30
(Východné Prusko a okupovaná časť Poľska)

21.12.1940
Počet divízií na východe – 36
(Východné Prusko, okupovaná časť Poľska a spojenecké Rumunsko)

4.4.1941
Počet divízií na východe – 47
(Východné Prusko, okupovaná časť Poľska, okupovaná časť severného Nórska a spojenecké Rumunsko)

15.5.1941
Počet divízií na východe – 71
(Východné Prusko, okupovaná časť Poľska, okupovaná časť severného Nórska a spojenecké Rumunsko)

1.6.1941
Počet divízií na východe – 84
(Východné Prusko, okupovaná časť Poľska, okupovaná časť severného Nórska a spojenecké Rumunsko)

21.6.1941
Počet divízií na východe – 124 (plus 14 ako záloha OKH prisúvaná k frontu jednotlivých Armee Gruppen)
(Východné Prusko, okupovaná časť Poľska, okupovaná časť severného Nórska a spojenecké Rumunsko)

Vyššie uvedené údaje poskytujú prehľad o náraste síl Wehrmachtu v oblastiach susediacich so Sovietskym zväzom v období prvej polovice roku 1941. Akú predstavu mali o dislokácii nemeckých divízii Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie?

15.6.1940
Odhadovaný počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu – 27

16.7.1941
Odhadovaný počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu – 41

Tieto dva údaje pochádzajú z dokumentu „Súhrnná správa 5.oddelenia RKKA určená národnému komisárovi obrany maršalovi S.K.Timošenkovi“. Tento dokument bol 20.7.1940 podpísaný generálporučíkom F.I.Golikovom, náčelníkom 5.oddelenia RKKA (spravodajská služba veliteľstva Robotníckej a roľníckej Červenej armády) a odoslaný nadriadeným inštanciám.

25.4.1941
Odhadovaný počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu – 97 až 102

Tento údaj sa nachádza v dokumente „Špeciálna správa Spravodajského oddelenia Generálneho štábu ČA o rozložení síl nemeckej brannej moci po bojiskách a frontoch ku dňu 25.4.1941“. Dokument bol podpísaný generálporučíkom F.I.Golikovom, náčelníkom Spravodajského oddelenia Generálneho štábu ČA. Táto špeciálna správa bola určená Stalinovi, Molotovovi, Vorošilovovi, Timošenkovi, Berijovi, Žukovovi, Kuznecovovi a Ždanovovi.

15.5.1941
Odhadovaný počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu – 119

Tento údaj sa nachádza v dokumente „Úvahy o pláne strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu pre prípad vojny s Nemeckom a jeho spojencami“. Tento dokument bol napísaný v máji 1941 osobne rukou generálmajorom A.M.Vasiljevským, náčelníkom Operačného oddelenia Generálneho štábu ČA.

1.6.1941
Odhadovaný počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu – 122

Tento údaj sa nachádza v knihe Michajla Meľťjuchova „Upuščenyj šans Stalina – Sovetskyj sojuz i borba za Evropu 1939 - 1941“ (Stalinova premárnena šanca – Sovietsky zväz a zápas o Európu 1939 - 1941), ktorá vyšla v Moskve v roku 2000.

21.6.1941
Odhadovaný počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu – 145

Tento údaj sa nachádza v knihe M.V.Zacharova „Generaľnyj štab v predvojennyje gody“ (Generálny štáb v predvojnových rokoch), ktorá vyšla v Moskve v roku 2005.

Dátum Reálny nemecký stav Sovietske odhady Dátum
9.6.1940 15 divízií 27 divízií 15.6.1940
21.7.1940 15 divízií 41 divízií 16.7.1940
7.10.1940 30 divízií - -
21.12.1940 36 divízií - -
4.4.1941 47 divízií - -
- - 97 až 102 divízií 25.4.1941
15.5.1941 71 divízií 119 divízií 15.5.1941
1.6.2006 84 divízií 122 divízií 1.6.1941
21.6.1940 124 divízií (plus 14 na presune) 145 divízií 21.6.1941

Na základe porovnania týchto údajov vyplýva, že informovanosť Stalina o dislokácii nemeckých divízii bola podstatne lepšia ako jeho informovanosť o celkovej sile Wehrmachtu. Odchýlky tykajúce sa roku 1940 je možné vysvetliť návratom časti nemeckých divízii po víťazstve nad Francúzskom do mierových posádok na území Nemecka, ktoré sovietske spravodajské služby interpretovali ako posilňovanie nemeckej vojenskej prítomnosti v susedstve Sovietskeho zväzu. Podľa náčelníka Vrchného veliteľstva pozemného vojska (OKH) generálplukovníka Franza Haldera k strategickému rozvinovaniu Wehrmachtu v rámci priprav na operáciu Barbarossa začalo dochádzať od februára 1941. Po tomto období sovietske spravodajské služby poskytovali relatívne presné informácie o dynamike tohto rozvinovania. Ich údaje v apríli a máji 1941 nemecké sily rozmiestnené v blízkosti sovietskych hraníc nadhodnocovali približne o 30%. V júni 1941 sa sovietska informovanosť ešte zlepšila a počet nemeckých divízií v susedstve Sovietskeho zväzu nadhodnocovali už len o 10% (bez zohľadnenia divízií, ktoré sa ešte len presúvali).

Prečo relatívne presné údaje o zvyšujúcej sa dynamike prísunu nemeckých divízií k sovietskym hraniciam nevyvolali v Stalinovi a v sovietskom politickom a vojenskom vedení obavy, že bezprostredne hrozí nemecký útok? Prečo sa Červená armáda nezačala pripravovať na odrazenie nemeckého útoku, ale pokračovala v strategickom rozvinovaní podľa pôvodných ofenzívnych plánov zo septembra 1940 a marca 1941? Prečo Stalin neveril varovaniam svojich špiónov, že Hitler sa chystá k napadnutiu Sovietskeho zväzu? Na tieto otázky zásadného významu ponúkam odpoveď, ktorá vychádza z viacerých faktov.

Jeden z najdôležitejších údajov pre svoju odpoveď som našiel v dvoch operačných plánovacích dokumentoch Červenej armády. Jedná sa o dokument pod názvom „O princípoch strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu na západe a na východe na roky 1940 a 1941“ (podpísaný národným komisárom obrany maršalom S.K.Timošenkom a náčelníkom Generálneho štábu ČA armádnym generálom K.A.Mereckovom a dňa 18.9.1940 bol odovzdaný J.V.Stalinovi a V.M.Molotovovi). Druhý dokument nesie názov „Úvahy o pláne strategického rozvinovania ozbrojených síl Sovietskeho zväzu pre prípad vojny s Nemeckom a jeho spojencami“ (napísaný v máji 1941 osobne rukou generálmajorom A.M.Vasiljevským, náčelníkom Operačného oddelenia Generálneho štábu ČA). Obsah prvého dokumentu je interpretovaný v knihe neskoršieho maršala M.V.Zacharova, ktorý bol v rokoch 1938-1941 pomocníkom náčelníkov Generálneho štábu ČA. Jeho kniha „Pred veľkými skúškami“ vyšla vo veľmi malom náklade v roku 1968 s označením „prísne tajné a len pre služobné použitie“ a bola určená len poslucháčom najvyššej sovietskej vojenskej akadémie. V roku 2005 bolo publikované jej verejné vydanie, z ktorého čerpám svoje informácie. Druhý dokument je prístupný aj nášmu čitateľovi a je ho možné nájsť vo výbornej knihe Wernera Masera „Porušenie slova“, ktorá vyšla v roku 1996.

V dokumente zo septembra 1940 sa uvádza, že sovietske velenie očakáva od Wehrmachtu sústredenie 173 divízii proti Sovietskemu zväzu. V dokumente z mája 1941 sa uvádza, že sovietske velenie očakáva sústredenie 180 divízií. Podľa kalkulácií velenia Červenej armády, ktoré boli založené na spravodajských informáciách, potreboval Wehrmacht sústrediť na sovietskych hraniciach 180 divízií, aby mohol ohroziť Sovietsky zväz. (Do tohto počtu nie sú zarátané spojenecké divízie Rumunska, Fínska a Maďarska, teda krajín ktoré susedili so Sovietskym zväzom). Z toho logicky vyplýva, že menší počet nemeckých divízií na sovietskych hraniciach bol interpretovaný ako obranné opatrenie Nemecka voči eventuálnemu útoku Sovietskeho zväzu.

Ak sa pozrieme na vyššie uvedené údaje o celkových počtoch divízií a o výzbroji Wehrmachtu a na nepresné sovietske odhady, tak z toho jasne vyplýva, že Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie očakávali výrazne väčšie sústredenie Wehrmachtu na svojich hraniciach. Namiesto očakávaných 180 nemeckých divízií bolo podľa sovietskych spravodajských zdrojov k 15.5.1941 na hraniciach sústredených len 119 nemeckých divízií (v skutočnosti ich bolo len 71). Dňa 21.6.1941, len jeden deň pred zahájením operácie „Barbarossa“, bolo na sovietskych hraniciach sústredených 124 nemeckých divízií (ďalších 14 sa k nim presúvalo). Sovietske spravodajské zdroje odhadovali, že k tomuto dňu sa na hraniciach nachádza 145 nemeckých divízií. Tieto počty však sovietske velenie ešte stále neinterpretovalo ako bezprostrednú hrozbu nemeckého útoku, pretože až 180 divízií považovalo za počet, pri ktorom sa Wehrmacht nemusí len brániť, ale môže aj sám zaútočiť... Historický vývoj tomu nasvedčuje, pretože Stalin a jeho podriadení prvé varovanie pred nemeckým útokom naformulovali a rozoslali sovietskym vojskám až neskoro večer 21.6.1941, teda len niekoľko hodín pred začatím operácie „Barbarossa“.

Z uvedených údajov a faktov vyplýva, že Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie sústreďovanie nemeckých divízií považovalo v prvom rade za obranné opatrenie Nemecka a len čiastočne za potenciálnu útočnú hrozbu. Vedenie Sovietskeho zväzu stále verilo že strategické rozvinovanie Červenej armády skončí skôr ako rozvinovanie Wehrmachtu a budú to sovietske armády, ktoré v prvej dekáde júla 1941 predbehnú nemecké armády a zaútočia ako prvé. Stalin a jeho podriadení mali presné informácie o vojenskom potenciály Červenej armády a vedeli, že je niekoľkonásobne väčší ako potenciál Wehrmachtu (pričom u Nemecka predpokladali vyššie počty, než tomu bolo v skutočnosti). Na základe týchto informácii považovali za vylúčené, žeby sa Wehrmacht odvážil zaútočiť proti Červenej armáde s takými „nedostatočnými“ silami, aké boli do júna 1941 rozmiestnené v blízkosti sovietskych hraníc...

Tento pokus o rekonštrukciu sovietskeho operačného chápania zložitého vývoja sovietsko-nemeckých vzťahoch počas prvej polovice roku 1941 predstavuje najpravdepodobnejšiu variantu vtedajšej situácie. Stalin a sovietske politické a vojenské vedenie sa v duchu komunistickej ideológie a sovietskych mocenských záujmov pripravovali na vojenský útok proti Nemecku s cieľom „poraziť imperialistov, oslobodiť európsky proletariát a revolučne rozšíriť socializmus“. Nemecké prípravy na útok proti Sovietskemu zväzu považovali len za obranné opatrenia proti Červenej armáde. Hitler a nemecké politické a vojenské vedenie sa na základe svojich mocenských záujmov a v duchu nacistickej ideológie pripravovali na vojenský útok proti Sovietskemu zväzu s cieľom „odstrániť latentnú sovietsku hrozbu, zničiť komunizmus a získať životný priestor vo východnej Európe“. Sovietske prípravy na útok proti Nemecku podceňovali a považovali ich len za potenciálnu hrozbu.

Sovietske a nemecké prípravy prebiehali paralelne a neboli motivované preventívnymi dôvodmi (brániť sa útoku druhej strany prostredníctvom vlastného útoku). V prípade Stalina aj Hitlera išlo o dvoch totalitných diktátorov, ktorý v druhej polovici roku 1940 dospeli k záveru, že nastala vhodná situácia realizovať ich strategické zámery. Z tohto dôvodu je možné považovať za bezpredmetnú diskusiu, ktorá sa zaoberá tým, či Stalin sa chcel preventívne brániť Hitlerovi vlastným útokom na Nemecko, alebo či sa Hitler chcel preventívne brániť Stalinovi vlastným útokom na Sovietsky zväz. Komunistická aj nacistická totalitná diktatúra sledovali svoje agresívne záujmy. Zatiaľ čo v rokoch 1939-1940 si tieto záujmy nekonkurovali a Sovietsky zväz a Nemecko úzko spolupracovali na rozdelení Európy, v roku 1941 sa realizácia ich záujmov dostala do vzájomnej konfrontácie. To viedlo v júni 1941 k vypuknutiu sovietsko-nemeckej vojny.

Zoznam zdrojov
1) V.Bešanov: „Kadry rešajut vse – surovaja pravda o vojne“ (Kádre rozhodujú o všetkom – surová pravda o vojne), Moskva 2006
2) W.Maser: „Porušení slova – Hitler, Stalin a druhá světová válka“, Praha 1996
3) Michajl Meľťjuchov: „Upuščenyj šans Stalina – Sovetskyj sojuz i borba za Evropu 1939 - 1941“ (Stalinova premárnena šanca – Sovietsky zväz a zápas o Európu 1939 - 1941), Moskva 2000
4) B.Muller-Hillebrand: „Suchoputnaja armija Germaniji 1933-1945“ (Nemecké pozemné vojsko 1933-1945), Moskva 2003
5) M.V.Zacharov: „Generaľnyj štab v predvojennyje gody“ (Generálny štáb v predvojnových rokoch), Moskva 2005
6) Kolektív autorov (editor D.Chmeľnickyj): „Pravda Viktora Suvorova“ (Pravda Viktora Suvorova), Moskva 2006
Autor : Viktor 🕔17.10.2006 📕15.786

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře