Závery sovietskych špecialistov ku konfliktu USA - Lýbia

Autor : Ing. Štefan Bukovan / buko1 🕔14.09.2006 📕26.803

Tento článok je spracovaný na základe správ sovietskych špecialistov pomáhajúcich budovať a riadiť protivzdušnú obranu Líbie pre hlavného veliteľa sovietskej protivzdušnej obrany Maršála letectva Alexandra Ivanoviča Koldunova. Text je doplnený komentárom autora článku El Dorado Canyon Martina Smíška.

Líbia získala od ZSSR veľké množstvo modernej techniky, vrátane štyroch palebných jednotiek PLRK S-200 Vega (celkom 24 odpaľovacích zariadení) a 36 palebných jednotiek PLRK S-75 a S-125 (Volchov a Neva), celkom 276 odpaľovacích zariadení.
Okrem tejto techniky bolo vo výzbroji Líbyjskej protivzdušnej obrany pozemného vojska veľké množstvo ďalšej raketovej techniky – sovietske systémy PLRK 2K12 Kub a 9K33 OSA-AK a francúzske CROTALE II.

Len okolo hlavného mesta Tripolis boli rozmiestnené nasledujúce protilietadlové raketové systémy:

Protilietadlový raketový komplex Počet palebných jednotiek Počet odpaľovacích zariaení
S-75 Volchov 7 42
S-125 Neva 12 48
2K12 Kub 3 48
9K33 OSA-AK 1 16
Crotale II 2 60

Celkom bolo v okolí Tripolisu 216 odpaľovacích zariadení, v ktorých pôsobili aj sovietski poradcovia. V tomto počte nie sú zahrnuté palebné jednotky PLRK S-200 Vega.

Prvé útočné operácie námorného letectva USA, operujúceho z lietadlových lodí v Stredozemnom mori proti líbyjskej PVO sa začali koncom marca 1986.
Prvá skupina troch lietadiel vletela do Líbyjského vzdušného priestoru o 12.00 hod 24.03.1986. Líbyjský vodca Muammar Kaddáfi prikázal zostreliť narušiteľov, k čomu bol použitý protilietadlový raketový komplex Vega. Na lietadlá boli odpálené dve rakety, v čase odpálenia boli ciele vzdialené 105 km. Následne ciele zmizli z obrazoviek rádiolokátorov. Na základe následnej aktivity vyhľadávacích a záchranných vrtuľníkov Líbyjčania usúdili že došlo k zostreleniu aspoň jedného cieľa.

Ešte v ten istý deň, o 18.00 hod bola zistená ďalšia skupina lietadiel (dve lietadlá) ktoré narušili líbyjský vzdušný priestor. Proti narušiteľom bola odpálená jedna protilietadlová raketa, ktorá zničila cieľ na vzdialenosť 75 km. Koľko lietadiel bolo skutočne zostrelených? Podľa údajov líbyjskej PVO bolo zostrelených 5 amerických lietadiel. Sovietski špecialisti, po precíznom prieskume a vyhodnotení údajov rádiolokátorov PVO potvrdili tri zostrely. Americký prezident Ronald Reagan povedal, že USA nestratili ani o jedno lietadlo.

Ďalšie bojové operácie letectva USA proti Líbyi sa začali 15.04.1986 (podrobný priebeh operácie El Dorado Canyon). Na základe koncentrácie amerických síl v stredozemnom mori v blízkosti zálivu Veľká Syrta a ďalších spravodajských informácii varoval 13.04.1986 Sovietsky zväz líbyjských predstaviteľov o možnej hrozbe amerického útoku. Zároveň vyzvali Líbyu na uvedenie vojskovej PVO do zvýšenej bojovej pohotovosti a PVO štátu do plnej bojovej pohotovosti. Zo strany Kaddáfiho a ďalších líbyjských predstaviteľov nebolo toto varovanie brané seriózne a navrhované opatrenia neboli prijaté.

Bombardovanie sa začalo 15.04.1986 o 03.35 hod (Nálet začal ve 2.00 tripoliského času - pozn M.S.). Prvý nálet vykonali lietadlá F-111 štartujúce z Britských základní. Ďalším prekvapením pre PVO bol smer hlavného úderu – lietadlá neprileteli zo severu, z mora, ale v prízemnej výške (približne 50 m nad zemou) z juhu, z púšte (Na Tripolis útočilo celkem 6 tříčlenných rojů F-111F - 4 od moře a 2 z pouště - pozn M.S.).

Približne v dobe útoku začalo z paluby lietadlových lodí operujúcich v Stredozemnom mori operovať veľké množstvo bezpilotných lietadiel, ktoré postavili obsluhy líbyjských prieskumných rádiolokátorov do veľmi ťažkej pozície. Aby zabezpečili sledovanie cieľov v podmienkach silného aktívneho rádiolokačného rušenia boli nútení často meniť frekvencie a zapnúť aj záložné rádiolokačné stanice.

V tejto dobe odštartovala z paluby lietadlových lodí aj prvá skupina útočných lietadiel. Vo výške 50-70 m nad morom a v podmienkach silného aktívneho rádiolokačného rušenia tvoreného bezpilotnými lietadlami – rušičmi bol prvý úder vedený proti prostriedkom PVO, špeciálne proti rádiolokátorom a automatizovaným systémom velenia PLRK S-200 Vega.

Druhý vzdušný úder bol podniknutý o 04.00 proti mestám Tripolis a Bengházi. V tejto dobe boli už všetky systémy PVO aktívne, ale dosiahnuté výsledky boli veľmi slabé.

Tretí vzdušný úder bol vykonaný o 16.00 hod a štvrtý dňa 16.04.1986 (Ty nálety nebyly opakované, ale simultánní. USAF s F-111F útočilo na oblast Tripolisu, US Navy s A-6E na oblast Bengházi - pozn. M.S).

Líbyjské zdroje uvádzajú 20 zostrelených lietadiel počas posledných dvoch úderov. Sovietski špecialisti pracujúci v systémoch líbyjskej PVO udávajú počet zostrelených lietadiel na 10. Časť zasiahnutých strojov dopadla na pevninu, ale veľká väčšina dopadla do mora. USA priznali stratu jednoho lietadla F-111 s dvomi pilotmi, ktoré dopadlo do Stredozemného mora.

Počas amerických náletov mali paradoxne najväčšie problémy so zásahom cieľov najmodernejšie líbyjské prostriedky S-200 Vega, hlavne preto, že americké lietadlá lietali na hranici minimálnej výšky priestoru účinnej pôsobnosti rakety – 50 m. Ďalšou vecou, negatívne ovplyvňujúcou výsledky protivzdušnej obrany bolo Kaddáfiho rozhodnutie nepovoliť nasadenie stíhacích lietadiel – okolo 300 stíhacích lietadiel, z toho 80 lietadiel MiG-25 zostalo v pohotovosti na letiskách.

Podľa sovietskych špecialistov nemalo veľký účinok ani nasadenie špeciálnych protirádiolokačných rakiet AGM-88 HARM, (Američani tehdy celkem odpálili 12 AGM-45 a 36 AGM-88A - pozn. M.S.) odpaľovaných z lietadiel až na vzdialenosť 130 km, pretože 15 z 30 odpálených rakiet nebolo schopné vyhľadať žiadny cieľ. Ďalšie hlásenia sa zamerali na použitie laserom navádzaných bômb Paveway, odpaľovaných až na vzdialenosť 60 km. Zhruba 30-40% odpálených rakiet zlyhalo a neexplodovalo (tu preukázali sovietski odborníci nedostaky v znalostiach TTD výzbroje USA - pozn. autora)

Celkové neopraviteľné straty Líbyjskej PVO boli nasledovné:

S-75 Volchov: 2 palebné jednotky

S-125 Neva: 1 palebná jednotka

2K12 Kub: 1 palebná jednotka

CROTALE II: 1 palebná jednotka

Na základe snímkov získaných v nasledujúcich dňoch pri letoch lietadiel SR-71 skonštatovali USA zničenie šiestich lietadiel Il-76, jednoho Boeing 737 a jednoho G.222 na letisku v Tripolise a medzi štyrmi až šestnástimi lietadlami MiG-23, dvoma Fokker F.27 a dvoma vrtuľníkmi Mi-8 na letisku v Benine.

Podľa záverov sovietskych špecialistov bol neúspech Líbyjskej PVO (zostrelenie iba 10 lietadiel zo 70 nasadených) spôsobený nasledovnými faktormi:

1. Slabé velenie a riadenie Lýbijskej protivzdušnej obrany, nedostatočná súčinnosť medzi jednotlivými prvkami PVO,

2. Slabá morálka obsluhy, časť obsluhy rádiolokátorov a odpaľovacíc zariadení opúšťala bojovú techniku pri prvom náznaku nepriateľskej aktivity,

3. Nedostatočná vycvičenosť obsluhy, obvzvlášť citeľná pri najnovších sovietskych protivzdušných systémoch,

4. Nedostatočná organizácia rádiolokačného prieskumu nad vodami Stredozemného mora, minimálna výška vyhľadávania cieľov líbyjskými rádiolokátormi bola nastavená na 250-300 m, pričom útočiace lietadla nezriedka lietali len 50 m nad hladinou mora (Podle mě je to jen čirý alibismus Sovětů, Libyjci s těmi ruskými krámy nebyli schopni zachytit na pobřeží věsměs nic co letělo niž než cca 300 m, v oblasti Tripolisu to bylo lepší, tam se dostali na minimální výšku cca 50 m - pozn. M.S.).

(Údaje sú spracované na základe informácií získaných z archívov Stasi v Berlíne a následne preložených do Angličtiny, z ktorých som ich preložil do Slovenčiny. Som si vedomý že sa nezhodujú s tým, čo bolo publikované na západe. Članok bude postupne doĺňaný komentármi a ďalšími informáciami - pozn. autora)

Zdroj:
http://www.isn.ethz.ch/php/documents/collection_5/docs/Lybia_engl.htm
http://www.isn.ethz.ch/php/documents/collection_5/texts/intro_schaefer.htm
http://www.acig.org/artman/publish/article_359.shtml.
Autor : Ing. Štefan Bukovan / buko1 🕔14.09.2006 📕26.803

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře