Lammers, Hans Heinrich

Reichsminister, SS-Obergruppenführer, Hauptmann d.R. a.D., Dr. jur. Hans Heinrich Lammers



* 27.05.1879, Lublinitz (dnes Lubliniec, neďaleko Katovíc)/Horné Sliezsko (Oberschlesien)
+ 04.01.1962, Düsseldorf



- vedúci/prednosta ríšskej kancelárie (Chef der Reichskanzlei)



Hans Heinrich Lammers sa narodil v rodine veterinárneho lekára (otec Johannes Lammers, matka Anna, rod. Hielscher). Po štúdiu na evanjelickej Fürstenschule v Pless a následnom štúdiu na právnickej fakulte v Breslau (dnešná Wrocław) a Heidelbergu nastupuje jednoročnú službu v cisárskej armáde. V roku 1901 vstupuje do služieb pruskej justície; potom pôsobí krátke obdobie ako univerzitný asistent, a následne niekoľko mesiacov vykonáva advokátsku prax. Neskôr sa rozhoduje pre sudcovské povolanie, ktoré po vykonaní štátnej skúšky v roku 1907 vykonáva niekoľko rokov vo funkcii pomocného sudcu (Hilfsrichter) na zemskom súde (Landgericht) v Breslau. V roku 1912 sa stáva sudcom obvodného súdu (Amtsgericht) v Beuthen (dnešný Bytom, Poľsko).


Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v roku 1914 hlási do armády ako dobrovoľník a je zaradený ako poručík v zálohe (Leutnant d.R.) k Schlesischen Infanterie-regiment, neskôr k 51. Infanterie-regiment. Už v roku 1914 je vyznamenaný Železným krížom II. stupňa (Eisernes Kreuz II. Klasse) a krátko na to i I. stupňa (EK I. Klasse). V roku 1917 je ťažko zranený a prichádza o ľavé oko, v dôsledku čoho je z frontu preložený do cisárskeho Generalgouvernement Warschau, kde vykonáva funkciu správneho (administratívneho) dôstojníka (Verwaltungsoffizier). Koniec vojny ho zastihuje v hodnosti Hauptmann der Reserve.


Po skončení vojny nastupuje Lammers v roku 1921 na ríšske ministerstvo vnútra (Reichsinnenministeriums) ako vrchný vládny radca (Oberregierungsrat) a v roku 1922 je povýšený do funkcie ministerského radcu (Ministerialrat). Ako presvedčený monarchista a národný konzervatívec vstupuje do Nemeckej národnej strany ľudovej (Deutschnationale Volkspartei-DNVP), odkiaľ v roku 1932 prestupuje do NSDAP. Je tiež členom Zväzu frontových bojovníkov Stahlhelm. Oficiálne je jeho členstvo v strane registrované od 1.3.1932 (NSDAP-Nr.: 1 010 355). Dňa 29.1.1933 je Lammers predstavený Adolfovi Hitlerovi, a to na základe odporúčanie Wilhelma Fricka, vtedajšieho Hitlerovho poradcu pre právne otázky. Hitler ponúka Lammersovi miesto štátneho kancelára v ríšskej kancelárii, keďže práve potrebuje odborníka na štátne a správne právo. Lammers ponuku príjma a hneď na druhý deň (30.1.1933) je ríšskym prezidentom Paulom von Hindenburg vymenovaný za štátneho sekretára (Staatssekretär). V novembri/listopadu 1933 sa stáva vedúcim ríšskej kancelárie (Reichskanzlei), ktorú funkciu vykonáva až do roku 1945, od 26.11.1937 na úrovni ministra bez portfeuille. Okrem toho je vedúcim ríšskeho zväzu nemeckých správnych (administratívnych) akadémií (Führer des Reichsverbandes Deutscher Verwaltungs-Akademien), členom Akadémie pre nemecké právo (Mitglied der Akademie für Deutsches Recht) a pruským štátnym radcom (Preußischer Staatsrat).


Na príkaz Adolfa Hitlera vstupuje Lammers dňa 29.9.1933 do Allgemeine SS (SS-Nr.: 118 401), kde je mu ihneď pridelená hodnosť Oberführer. Následne je 20.4.1935 povýšený do hodnosti Brigadeführer, dňa 30.1.1938 do hodnosti Gruppenführer a nakoniec dňa 20.4.1940 Obergruppenführer. Jednotlivé povýšenia však majú skôr charakter čestných hodností a v kruhoch vedenia SS je Lammers označovaný ako "prostý nosič uniformy" ("reiner Uniformträger").


Význačnosť postavenia Lammersa, resp. dôvery ktorú u Hitlera požíval dokresľuje napr. i to, že keď Hitler dňa 23.4.1938 spísal, pre prípad svojej smrti, politický testament, v ktorom vymenoval za svojho nástupcu Hermanna Göringa, zatiaľ čo Rudolf Hess mal prevziať vedenie NSDAP, jeden z dvoch exemplárov testamentu zveril práve Lammersovi, druhý si ponechal sám Hitler. Taktiež aj svoj osobný testament, napísaný vlastnoručne Hitlerom dňa 2.5.1938, zveril Lammersovi, ktorý ho mal v prípade Hitlerovej smrti odovzdať vykonávateľovi jeho poslednej vôle, za ktorého Hitler určil pokladníka NSDAP Franza Xavera Schwarza (Reichsschatzmeister der NSDAP), resp. pre prípad jeho smrti ríšskeho vodcu (Reichsleiter) Martina Bormanna.


Dňa 30.8.1939 podpisuje Hitler výnos, ktorého návrh vzniká v priebehu niekoľkých hodín na popud Hermanna Göringa, a ktorým bola vytvorená Ministerská rada na obranu Ríše (Ministerrat für die Reichsverteidigung) so širokými právomocami na príjmanie dekrétov. Rade predsedal Hermann Göring, ďalšími jej členmi boli Lammers, Rudolf Hess, Wilhelm Keitel a tiež Wilhelm Frick ako splnomocnenec pre správu Ríše (Generalbevollmächtige für die Reichsverwaltung) a Walther Funk ako splnomocnenec pre hospodárstvo (Generalbevollmächtige für die Wirtschaft). Týmto nariadením dal Hitler najavo, že sa sťahuje z rutinnej administratívnej práce ríšskej vlády a všetko svoje úsilie zameria na vedenie vojny a zahraničnú politiku.


Od januára/ledna 1943 Lammers v Hitlerovej neprítomnosti predsedá zasadnutiam kabinetu a po zákulisnej vzájomnej dohode s Martinom Bormannom získavajú obaja takmer výlučnú moc nad kontrolou prístupu osôb či dokumentov k führerovi.


Z blížiacim sa koncom vojny približuje sa aj koniec kariéry H.H. Lammersa. Dňa 27.3.1945 predkladá listiny na podpis posledný krát, pretože ho Hitler posiela na zdravotnú dovolenku. Oficiálnym dôvodom je jeho vysoký krvný tlak, v skutočnosti sa však 65-ročný Lammers nervovo zrútil.


Vzhľadom na to, že radí generálovi Karlovi Kollerovi, náčelníkovi štábu Luftwaffe, pri formulácii Göringovho telegramu z 23.4.1945, v ktorom Göring navrhuje führerovi, že prevezme celé vedenie Ríše, upadá Lammers u Hitlera v nemilosť a za výdatného prispenia intríg M. Bormanna je vydaný príkaz na jeho zatknutie a zastrelenie. Pred smrťou ho paradoxne zachraňuje zajatie americkými vojakmi. Počas zmätkov po vyhlásení prímeria prichádza Lammers o svoju manželku a dcéru Ilse Hoffmann-Lammers, ktoré spáchajú samovraždu 8.5., resp. 10.5.1945.


V dňoch 8. a 9.4.1946 vystupuje Lammers ako svedok v Norimberskom procese proti hlavným vojnovým zločincom a o tri roky neskôr, 11.4.1949 je sám odsúdený v tzv. Wilhelmstrassenprozess na trest dvadsať rokov väzenia pre zločiny proti mieru a vojnové zločiny (protižidovské opatrenia). Do doby trestu je mu započítaná väzba od 11.5.1945, avšak už 31.1.1951 je mu americkým vysokým komisárom McCloyom trest upravený na desať rokov väzenia a 16.12.1951 je mu udelená milosť a je z väzenia prepustený.


Zomiera vo veku 83 rokov v Düsseldorfe.


Vyznamenania:


Železný kríž 1914 II. triedy (1914 Eisernes Kreuz II.Klasse): ?
Železný kríž 1914 I. triedy (1914 Eisernes Kreuz I.Klasse): ?
Čestný kríž pre frontových bojovníkov (Ehrenkreuz für Frontkämpfer): ?
Landesorden: ?
Zlatý stranícky odznak (Goldenes Parteiabzeichen): 31.1.1937
Čestná dýka ríšskeho vodcu SS (Ehrendegen des RF SS): ?
Prsteň SS s umrlčou lebkou (Totenkopfring der SS): ?
Kríž za vernú službu (Treuedienst-Ehrenzeichen): 6.7.1939
URL : https://www.valka.cz/Lammers-Hans-Heinrich-t28403#119165 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více