PIAT

Autor : Sallet / sallet 🕔15.02.2006 📕15.835

Podobné články

Další články autora

Životopisný príbeh britskej ručnej protitankovej zbrane.

 

Prvá časť.

Vznik a vývoj.

 

Názov PIAT je akronym pre anglický výraz Projector Infantry Anti-Tank (Pechotný protitankový vrhač - výraz Projektor je britský ekvivalent amerického slova Launcher). Je to veľmi zaujímavo poňatý britský projekt protitankovej zbrane, ktorý má úplne iný princíp uvedenia strely do pohybu ako ostatné dobové projekty Bazooka / Panzerschreck alebo

Panzerfaust.

PIAT bol v podstate horizontálny mínomet bez hlavne.

 

Na začiatku WW II. disponovala britská pechota jedinou protitankovou zbraňou. Bola ňou protitanková puška Boys Mark I. ráže 13,97 mm. Svojou prieraznosťou do 20 mm sa ukázala byť mimoriadne účinná proti slabo pancierovaným japonským a talianskym tankom, ale s nástupom nových nemeckých "ťažkých kusov" sa dostala na hranicu účinnosti. Vyvíjanie novej munície s vyššou úsťovou rýchlosťou sa ukázalo ako slepá ulička, preto bolo rozhodnuté nahradiť Boys niečím úplne novým.

 

 

Výcvik strelcov z protitankovej pušky Boys. Ako môžete vidieť na obrázku, boli to väčšinou „hustí“ chlapi, aby dokázali skrotiť túto „kopajúcu krásku“.

 

 

Konzervatívnosť britského myslenia sa prejavila aj tu. Briti sa odmietli "opičiť" po Nemcoch a Američanoch. Raketový pohon protitankových hlavíc bola pre Britov neakceptovateľná aj keď účinná novinka. Namiesto toho siahli do archívov a oprášili projekt Blacker Bombard, ktorého autorom bol delostrelecký dôstojník Lieutenant-Colonel (podplukovník) Blacker. Tento mechanicko-výbušný piestový vrhač (Spigot mortar) bol vyvinutý ako náhrada za množstvo výzbroje, stratenej počas kontinentálnej kampane britského expedičného zboru na počiatku vojny. Výsledkom bolo 160 kg (350 lbs) ťažké monštrum na štvorramennom podstavci. K jeho obsluhe bolo treba 6 mužov! 20 lbs ťažké, krídelkami stabilizované protitankové strely mali efektívny dostrel 100-150 yardov (90-130 m). Protipechotné HE strely mali hmotnosť 14 lbs. a dostrel 500 yardov. Okrem vysokej hmotnosti, krátkeho dostrelu a mnohopočetnej obsluhy mala táto konfigurácia ešte jednu významnú slabinu: zbytky stabilizačných krídielok sa po náraze protitankovej hlavice na cieľ zvykli vracať po tej istej trajektórii späť a ohrozovali obsluhu! Tento výrobok pochybnej hodnoty nebol našťastie nikdy bojovo použitý a zbytok vojny prežil v skladoch britskej Home Guard (domobrana) alebo na pevných palpostoch okolo britských letísk.

 

Blacker Bombard v mobilnom palebnom postavení.

 

Napriek do očí bijúcim nedostatkom sa Briti rozhodli použiť tento systém pre ručnú protitankovú zbraň.

Inžinieri Jeffries (Sir Millis, Rowland (1899-1963), Major General) a Wallis sa pustili do projektu podľa vypísanej špecifikácie Ministerstva zbrojného priemyslu a vyvinuli nezávisle na sebe každý svoju vlastnú zbraň. Spoločnou črtou oboch návrhov bolo použitie kumulatívnej bojovej hlavice. Kombináciou a vylepšením oboch projektov sa zrodil PIAT.

 

PIAT bol typický vojnový produkt vyrobený z nízkokvalitných materiálov, bol hrubo opracovaný a technologicky nenáročný. Jeho jednotlivé časti boli lisované, nitované alebo zvarené. Táto pomerne "hrubá" konštrukcia vystreľovala projektil s kumulatívnou bojovou hlavicou.

 

Prázdna zbraň merala 86 cm a po osadení bojovej hlavice dosahovala jej dĺžka 99 cm. Tvorili ju dve hlavné časti. Zadnú časť tvorila 61cm dlhá trubka s priemerom 7.6 cm. V nej bol umiestnený silný pružinový mechanizmus, ktorý vymršťoval bojovú hlavicu umiestnenú v prednej časti. Na zadnej časti bol osadený spúšťací mechanizmus, plátnom potiahnutá pažbička v tvare T a pevné mieridlá nastaviteľné na vzdialenosť 70 a 100 yardov (cca 65-91 metrov).

 

Prednú časť tvorilo lôžko dlhé 26 cm. Lôžko bola v podstate trubka s vykrojením hornej časti z dôvodu jednoduchšieho osadenia bojovej hlavice. PIAT bola jedna z mála palných zbraní, ktorá v podstate nemala hlaveň! Na spojovacom prstenci medzi dvoma časťami bola naskrutkovaná jednoduchá podpera, umožňujúca stabilizáciu pomerne ťažkej zbrane počas paľby.

 

PIAT prežil svoj bojový krst v júly 1943 počas invázie spojeneckých vojsk na Sicíliu. Zbraň bola nasadená v pomere jeden kus na jednu čatu (asi 36 vojakov). Sprvu si zbraň nevybudovala príliš dobrú reputáciu (doubtful reputation = pochybná povesť).

Pružinový mechanizmus zbrane bol háklivý na znečistenie. Preto bola súčasťou zbrane aj zátka od poľnej fľaše, zavesená na retiazke, ktorá zabraňovala vniknutiu prach a nečistôt do komory pružinového mechanizmu skrz výmetný otvor tyčového piestu.

Ďalším zdrojom problémov bola bojová hlavica, ktorá mala tendenciu vybuchovať počas letu  alebo pre istotu nevybuchovala vôbec. Samotná manipulácia s bojovou hlavicou na bojisku či v zázemí bola veľmi ošemetná pre svoju náchylnosť k samovoľnej iniciácii. Hneď po skončení vojny bola väčšina "ostrých" hlavíc umiestnená pre istotu pod zámok a cvičné streľby boli prísne zakázané.

Značné problémy spôsoboval aj pomerne silný spätný ráz zbrane. Určite si viete predstaviť ako PIAT "kopal", keď zoberieme do úvahy, že napínacia sila pružinového mechanizmu bola skoro metrák! Počet polámaných kľúčnych kostí a vykĺbených ramien či vybitých zubov utešene narastal hlavne počas výcviku. Starí frontoví mazáci boli však voči podobným "láskavostiam" pomerne imúnni, pretože väčšina užívateľov PIAT-ov sa regrutovala zo strelcov protitankovej pušky Boys, ktorá "kopala" skoro tak isto a strelci boli už na ňu vcelku zvyknutí.

A teraz najväčšia "lahôdka", nabíjanie! Nabíjanie PIAT-u bol plnohodnotný športový výkon, doplnený eskamotérskou zručnosťou. Inými slovami : bolo treba natiahnuť pružinu s tlačnou silou 90 kg, značne komplikovaným postupom. Celý systém nabíjania a streľby vyzeral nasledovne. Strelec držal zbraň medzi nohami a stál pri tom na "téčkovej" pažbičke. Mierne predklonený potom uchopil jednou rukou pištoľovú rukoväť odpaľovacieho mechanizmu a druhou rukou pritom pridržiaval opačný koniec zbrane (tenkú priečku na konci lôžka strely). Naťahovací pohyb spočíval v otáčaní pištoľovej rukoväte proti smeru hodinových ručičiek a súčasnom ťahaní, až kým  hlasné cvaknutie poistky neoznámilo, že zbraň je natiahnutá.

 

Popísaná činnosť sa dá s ťažkosťami previesť v kľude postojačky alebo sediac na zemi a nie to ešte ležiac na zemi v prudkej paľbe. Keby ste sa napriek tomu snažili natiahnuť PIAT v bojovej situácii, riskovali ste, že tak akurát upútate pozornosť nepriateľa (že budete pri tom vyzerať ako nejaký idiot, ktorý sa snaží vykrútiť krk kusu potrubia je zase ďalšia vec). V praxi bol PIAT vojakmi považovaný za single-shot weapon (zbraň na jedno použitie).

 

Nasleduje odistenie a osadenie projektilu do lôžka v prednej časti zbrane.

Teraz, keď sa nám už podarilo úspešne nabiť, môžeme prikročiť k samotnej streľbe. Nastavíme mieridlá na určitú vzdialenosť a po zamierení potiahneme štyrmi prstami spúšť. Išlo to dosť tuho, pretože vôľa spúšťacieho mechanizmu bola priamo úmerná silovým pomerom mechaniky zbrane. Mimoriadne silný jedinci to údajne dokázali s troma prstami.

Po uvoľnení spúšťacieho mechanizmu vymrštil pružinový mechanizmus obrovskou silou tyčový piest, ktorý čiastočne prenikol telom strely a nárazom na dno bojovej hlavice aktivoval malú pyrotechnickú patrónu a zbytkom kinetickej energie vymrštil strelu von. Projektil opustil zbraň rýchlosťou 135 m/s a počas letu vďaka energii pyrotechnickej patróny ešte zrýchľoval. Krídelkami stabilizovaný projektil kalibru 89 mm mal dĺžku 38 cm a hmotnosť 1.13 kg. Vďaka kumulatívnej náloži dokázal preraziť 4" ( cca 100 mm ) homogénneho oceľového panciera zo vzdialenosti 100 yardov.

 

 

Prierez projektilom PIAT-u s protitankovou kumulatívnou hlavicou.

 

Aby sme ale neboli k PIAT-u nespravodlivý, musíme sa zmieniť aj o kladoch tejto zbrane. Či dokázali vyvážiť nedostatky nechám na vaše rozhodnutie, určite však stoja za zmienku.

PIAT bol vynikajúci hlavne ako zbraň pre boj v meste. Bol relatívne tichý a okrem krátkeho záblesku pyrotechnickej patróny sa strelec takmer nedal vystopovať. Na rozdiel od protitankových zbraní s reaktívnym pohonom sa strelec nemusel obávať spätného ťahu a mohol kľudne páliť z uzavretej miestnosti či bunkru, čo znižovalo možnosť jeho odhalenia na minimum. "Červený diabli" z Arnhemu by vám o tom vedeli rozprávať. Keby sa o niečo podobné pokúsil strelec z Panzerfaustu či Bazooky, spätný ťah reaktívneho pohonu by ho uzavretom priestore určite "usmažil".

 

 

Britský infanterista s nesúci PIAT. Vyčnievajúci tyčový piest prezrádza, že zbraň nie je natiahnutá.

 

PIAT sa dal použiť aj ako klasický mínomet. Keď sa nasmeroval do optimálnej balistickej krivky, mal dostrel až 350 m! Pre tento účel bola pre ne vyvinutá aj zadymovacia a HE munícia. Údajne sa dala v skupine strmých palebných uhlov použiť aj HEAT munícia, ktorá by dopadala kolmo na slabšie pancierované stropy bojovej techniky. Výsledok by bol zničujúci pre každý tank tej doby bez výnimky. Takéto použitie PIAT-u sa mi žiaľ nepodarilo doložiť žiadnym dobovým zdrojom.

 

Ako každá zbraň aj PIAT trpel detskými chorobami. Po ich odstránení sa stal plnohodnotným bojovým prostriedkom, ktorý sa aj napriek určitým obmedzeniam stal v rukách odvážneho pešiaka smrteľnou hrozbou pre nepriateľské tanky.

 

Tak či onak PIAT zostal hlavnou protitankovou zbraňou britskej pechoty až do roku 1951, kedy bol vymenený za americkú M20 Super Bazooka, na ostrovoch známu ako Launcher Rocket 3.5 inch UK (M20).

Lieutenant Colonel Blacker RA  si nechal PIAT patentovať a v roku 1944 obdržal odmenu

25 000 £ (čo bolo na tú dobu viac ako solídne) za svoj podiel na vývoji tejto zbrane.

 

 

Inštruktážny rez ukazuje mohutný pružinový mechanizmus zbrane.

 

Záverom trochu teórie na tému "Bojové použitie striel s kumulatívnymi hlavicami".

Priebojný účinok kumulatívnej hlavice je v závislosti na dráhe letu strely konštantný. Inými slovami : Kumulatívna hlavica má rovnaký účinok z 5 m alebo 5 km. Kumulatívna munícia využíva tzv. Munroe effect, ktorý spočíva v kumulácii a usmernení výbušnej sily kuželovo (alebo parabolicky) tvarovanej výbušniny umiestnenej v bojovej hlavici strely. Zjednodušene by sa dalo povedať, že rýchlosť HEAT strely nie je podstatná, pretože slúži len na prekonanie vzdialenosti strely k cieľu.

V tej dobe sa doporučovalo, aby sa rýchlosť HEAT projektilu pohybovala v spodnej polovici zvukového rýchlostného spektra. V opačnom prípade hrozilo, že sa projektil zdeformuje nárazom na cieľ skôr ako dôjde ku kumulatívnemu efektu. V tom prípade by sa HEAT efekt zmenil na HE efekt, čo by ťažko pancierovanému cieľu asi moc neublížilo. Aby sa zabránilo nežiadúcej deformácii HEAT hlavice a zároveň sa dosiahol požadovaný dostrel, používal sa väčšinou raketový pohon s konštantným ťahom počas celej dráhy letu HEAT projektilu. 

 

HEAT munícia pre potreby hlavňového delostrelectva sa napriek počiatočným problémom tiež začala úspešne používať už počas Druhej svetovej vojny.

 

PIAT bol svojim poňatím v tomto smere vývoja protitankových zbraní absolútne unikátny.

 

Podobné články

Další články autora

Autor : Sallet / sallet 🕔15.02.2006 📕15.835

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře