Bitka o Jeruzalém

Autor : Aranai / aranai 🕔03.01.2006 📕15.820

Egyptská armáda zaujala svoje postavenia pre útok na izraelskú južnú hranicu uprostred mája 1967. V tom istom čase sa skončila aj generálna mobilizácia izraelskej armády, ktorá priviedla do radov ozbrojených síl 80 000 rezervistov. Týždne plynuli a na hraniciach sa nič nedialo. Egyptské vojská neopúšťali svoje pozície na Sinaji, ale napätie zostávalo. Izraelská vláda si bola vedomá zlých vplyvov mobilizácie na hospodárstvo, a preto je viacero jednotiek demobilizovaných. Ale situácia sa opäť zhorší v júni, keď sú rezervisti znovu povolaní do zbrane. Situacia je nakoniec radikálne vyriešená jednostranným útokom izraelských leteckých a pozemných síl na Sinaj 5. júna 1967 o 07.00 hod ráno. Táto rozsiahla a zničujúca kampaň, v ktorej za pár hodín podľahne celé egypstké letectvo a za pár dní aj egypstká pozemná armáda sa má však obmedziť iba na Sinaj a južnú frontu.

Na Golanských výšinách, sýrskych, libanonských a jordánskych hraniciach má izraelská armáda rozkaz zostať vo svojich pozíciách a neútočiť. Mimoriadne napätá je však situácia v Jeruzaleme. O mesto sa v roku 1948 počas prvej izraelsko-arabskej vojny tvrdo bojovalo, Izraelcom sa ho však nepodarilo ovládnuť celé. Staré Mesto s jeho historickými a nábožensky dôležitými miestami je v rukách Arabov. Jeruzalem zostáva, aj napriek tomu, že cez jeho predmestia prebieha štátna hranica Izraela a Jordánska, jordánskym mestom.


Moše Dajan a príslušníci štábe prerokúvajú situáciu, 5.6.1967

Brigádny generál Uzi Narkiss z hlavného stanu je zodpovedný za Jeruzalem a jordánske hranice (presnejšie povedané „línie zastavenia paľby z roku 1948“, o skutočných oficiálnych hraniciach sa hovoriť nedá). Inštrukcie velenia sú jednoznačné : nedopustiť za žiadnych okolností otvorenie druhej fronty, kým nie je situácia na Sinaji jednoznačne rozhodnutá. Jednotky v Jeruzaleme, na Golanských výšinách a libanonských hraniciach nemajú podnikať žiadne ofenzívne akcie a nemajú tiež odpovedať na provokačné ostreľovanie.

O 08.10 hod už informačný bulletin izraelskej armády (ďalej IDF – Israeli Defence Force) odhaľuje prvé informácie o tvrdých bojoch na Sinaji. Zároveň sa začína generálna mobilizácia rezervistov a do pohotovosti sú uvedené aj všetky nemocnice v krajine. Zároveň je kráľovi Hussajnovi do Ammánu odoslaných niekoľko posolstiev, vyzývajúcich k zachovaniu mieru na izraelsko-jordánskych hraniciach. Už o 08.30 je však jasné, že vojna sa začína aj v Jeruzaleme. Presne v tomto momente totiž prekročilo asi 300 tankov irackej armády rieku Jordán. V tom isto momente hlási jordánske rádio, že jeho armáda bola napadnutá Izraelcami. Z jordánskych bunkrov na kopcoch v okolí mesta je vedená občasná streľba na židovskú časť Jeruzalemu. Izraelské jednotky majú povolené odpovedať na tieto útoky iba ručnými zbraňami. Medzi 09.30 a 10.00 hod je v meste a na okolitých kopcoch ešte pokoj. Občasná paľba z ručných zbraní sa ozýva iba z niektorých lokalít. Izraelskú časť Jeruzalema s koridorom do mesta a niektorými kopcami bráni tzv. Jeruzalemská Etzioni brigáda pod velením plukovníka Eliezera Amitaia. V okolí mesta nie sú k dispozícií žiadne izraelské tanky, pretože zákaz ich prítomnosti bol jednou z podmienok prímeria vyjednaného OSN. Ani Jordánci nemajú v starom meste a na okolitých kopcoch, ktoré ovládajú tanky. Zato majú na mieste pripravené tri brigády – „Kráľ Talal“, „Iman-Alí“a „Hittin“. Dokopy majú tieto jednotky asi 5000 jordánskych legionárov. Okrem nich bráni mesto ešte 1000 Palestínčanov. Tieto jednotky majú okrem ručných zbraní k dispozícií aj ťažké pechotné zbrane – veľkorážne guľomety a protitankové zbrane. Podporuje ich dobre zakopané delostrelectvo – mínomety aj poľné delá a húfnice. Väčšina jednotiek je rozmiestnená na kopcoch okolo mesta v bunkroch a zákopoch, chránených ostnatým drôtom a mínovými poliami. Okrem toho sa už v raňajších hodinách dala do pohybu jordánska 60. tanková brigáda, vybavená modernými americkými tankami M47 Patton. Jej cieľom je hora Scopus. Izraelské jednotky v meste sú zatiaľ posilňované každú hodinu novými rezervistami, ktorí prichádzajú ku svojim jednotkám mestskou dopravou. Ku občasnej streľbe jordánskych snajprov sa postupne pridávajú aj ťažké guľomety a boje sa postupne rozhoria po celej línií zastavenia paľby z roku 1948. O 11.15 hod začínajú páliť aj jordánske mínomety. Od tohto momentu sa Jeruzalem stáva prednou frontovou líniou, pochovávajúc tak všetky nádeje Izraelcov, že nebude otvorená druhá fronta. Etzioni brigáda je jednotkou záložnou, bez bojových skúseností a dostatočného tréningu. Na začiatku bojov nemá izraelské velenie pripravené absolútne žiadne plány, ako bude v Jeruzaleme postupovať. Všetky nasledujúce akcie sú výsledkom improvizácie.


Izraelskí vojaci na postupe cez mestské štvrte

Rozhlas začína okolo obeda zvolávať rezervistov k jednotkám. Tí sa teraz musia dostať na frontu cez hustnúce mínometné bombardovanie ulíc židovkej časti Jeruzalema. Všetky izraelské jednotky však zostávajú aj naďalej v obranných pozíciách. Velenie po zhodnotení situácie posiela hlavnú časť záložných jednotiek na juh mesta. Obranná línia sa tiahne z Hory Sion cez Abu Tor a cez kibbutz Ramat Rachel až k jednému z oporných bodov jordánskej línie, komplexu obranných postavení nazvaných Zvon (Paamon). Medzi obidvoma obrannými líniami, na Hore Zlej rady, v tzv. „Vládnej“ budove sa nachádza sídlo jednotiek OSN. Budova a jej okolie predstavujú de jure demilitarizovanú zónu, ale de facto sa práve táto neutrálna pôda stala dejiskom prvých bojov. Jordánci zaútočili na takmer nestráženú budovu OSN presne na obed a zmocnili sa jej bez boja. Zatiaľ čo jordánsky rozhlas oznámil jej obsadenie, kopali si vojaci jordánskej légie v záhrade veliteľstva prvé zákopy a zároveň pomocou mínometou ostreľujú kibbutz Ramat Rachel a ďalšie lokality.


Budova OSN, v popredí izraelský obrnený transportér M3

Ďalší úder prichádza zo vzduchu. Aj napriek tomu, že izraelské letectvo zareagovalo na zmenu situácie na jordánkej fronte svižne a od 12.30 hod podnikalo ničivé nálety na jordánske letiská, stihli ešte jordánske lietadlá presne na obed napadnúť bombami mesto Netanya. K izraelským líniám prichádzajú aj prvé tanky, ktoré boli po ceste cez mesto zdržané delostreľbou. Izraelské velenie pripravuje núdzové plány pre útok na kopce držané jordánskou légiou a aj do Starého mesta.


Prvé pouličné boje

V tomto momente sa dáva na pochod tanková brigáda Harel, ktorej úlohou je zabezpečiť severné prístupy do mesta. Okrem toho sú do stavu pohotovosti uvedení výsadkári výsadkovej brigády generála Mordechaia Gura. Jeden z práporov tejto brigády je vyčlenený na boje v meste. Obrnené transportéry M3 Half Track a tanky Sherman vchádzajú do mesta. Na každom nároží a ulici sú výsadkári zdravení židovským obyvateľstvom. O 14.00 hod. sa jednotky IDF púšťajú do prvého útoku proti budove OSN, teraz obsadenej légiou. Jednotky IDF sa dostávajú pod sústredenú paľbu delostrelectva a ručných zbraní, zatiaľ čo je jeden tank Sherman zapálený paľbou a niekoľko ďalších zapadá do bahna. Vojaci sa nakoniec dostali k oploteniu budovy a jeden z tankov vyrazil vstupnú bránu, plnou rýchlosťou vletel na pozemok OSN a zabrzdil pod oknami budovy. Niekoľko legionárov bolo zabitých, ďalší utiekli, alebo sa zabarikádovali v budove a zbesilo strieľali na všetko, čo sa objavilo pod oknami. Izraelci hádžu do okien granáty a postupne vyženú z budovy všetkých legionárov. Všetkých 30 zamestnancov OSN je následne dopravených do bezpečia za frontu. Na izraelských vojakov, snažiacich sa vyvesiť nad budovou štátnu zástavu ju sice spustená streľba, ale budova aj okolie je pevne v rukách IDF. Všetky obrnené transportéry M3 teraz postupuj na tzv. „Anténový“ kopec, ten je však už opustený.


Izraelský vojak loví jordánskych odstreľovačov

V okolí Starého mesta pokračuje delostrelecké ostreľovanie Jordáncov. Ako odpoveď začínajú tanky Sherman ostreľovať komplex bunkrov „Naknik“, na juhu mesta. Tento komplex bunkrov sa tiahne v dĺžke asi 800 metrov uprostred demilitarizovanej zóny. Je zložený z desiatok bunkrov a zákopov. Izraelská pechota postupne prechádza do priameho útoku a za pomoci granátov a ručných zbraní vytláča légiu z niektorých bunkrov. Velenie légie nie je dostatočne kompetentné, aby dokázalo zorganizovať účinnú obranu a celý koplex je nakoniec dobitý odhodlanými jednotkami brigády Etzioni, pre ktoré je to prvé významné víťaztvo. O 16.30 je aj táto prekážka prekonaná. Zatiaľ čo je jedna rota brigády Etzioni presunutá do Ramat Rachel, jeden a pol čaty zostáva v Nakniku. Brigáda chce ešte pred západom slnka zaútočiť na komplex bunkrov Zvon, pre tento zámer je ďalšia čata presunutá na jordánsku stranu línie. Zámer napadnúť Zvor naraz z viacerých smerov sa nakoniec podarí zrealizovať. Zvon je postavený presne oproti kibbutzu Ramat Rachel, pričom všetky jeho bunkre sú otočené týmto smerom. Za Zvonom sa nachádza arabská dedina Tzur Bachar. Z tejto strany je Zvon nestrážený. Vojaci v Ramat Rachel pútajú pozornosť legionárov ostreľovaním, zatiaľ čo sa jednotky určené na obchvat presúvajú do pozícií. Jednotky V Ramat Rachel sice budia dojem príprav na frontálny útok, tento je však pre hlboké mínové polia, takmer žiadne možnosi krytia a niekoľko stien ostnatého drôtu takmer úplne nemožný. Tri tanky sa do pohybu na Zvon dali o 18.15 hod, postupujúc po ceste z Jeruzaléma do Betlehemu, ostreľujú niektoré bunkre. Pretože neexitujú žiadne mapy ani letecké fotografie terénu, o odhadoch sily protivníka ani nehovoriac, je postup mimoriadne ťažký. Prvý z tankov spadol z neznámej cesty do priekopy. Jednotky dosiahli Zvon presne v momente západu slnka. Legionári sa snažia zreorganizvoať a zostaviť obranu vo svojom tyle. Centrálne bunkre sice padnú hneď na začiatku, ľavá a pravá strana komplexu však kladie naďalej odpor. Po ceste hore k bunkrom sa zastavilo viacero transportérov M3. Nie su schopné priviezť dostatočné množstvo vojakov. Konečný útok na bunkre teda podniká iba 17 vojakov, z ktorých šesť v boji padlo. Aj keď sa to zdá byť neuveriteľné, táto hŕstka mužov celý komplex skutočne dobyla, pričom légia sa stiahla do Betlehema a zanechala na bojisku skoro 100 mŕtvych a zranených. Tento mimoriadne odvážny útok spojil frontu do jednoliateho celku, chrániaceho celý Jeruzalem z južnej strany, zatiaľ čo sa v poobedňajších hodinách pustila brigáda Etziony do sporadických útokov aj na severe mesta. Jordánske 25 librové delá pokračujú v ostreĺovaní, zatiaľ čo sa jordánska pechota pomaličky sťahuje zo svojich pozícií na severe pri Abu Gosh, iba niekoľko kilometrov od vstupu do mesta. Severne od mesta sú pozície Jordáncov stále pomerne pevné. V ich držaní je Latrun, cesta z Jeruzaléma do Rammaláhu, radarový kopec Sheik Abdul Aziz, Beit Iksa a Nebi Samuel. Izraelské tanky z brigády Harel pod vedením plukovníka Uri Ben Ariho dorazili do Abu Gosh a ostreľovaním likvidujú jednotlivé bunkre légie. Odpor Jordáncov je stále silný. Tanky sa postupne presúvajú do Nebi Samuel bez akýchkoľvek informácií o situácií, ich posádky sú pripravené takmer na všetko. Celé popoľudnie zostávajú obrnenci IDF pod sústavným ostreľovaním, až kým sa nezotmie. Streľba s príchodom tmy v niektorých častiach mesta pomaly utícha. Nakoniec postúpila väčšina tankov do mesta a zaujala pozície v tenkej línií pechoty. Na svojom mieste je už aj izraelské delostrelectvo, ktoré konečne berie arabské štvrte mesta pod paľbu. O 19.45 je ostreľovaná už jordánska celá fronta, od Mandelbaumovej brány po Horu Scopus.


Izraelské jednotky na postupe. Na ceste leží mŕtvy legionár

O 18.00 hod je na bojisku ďalšia jednotka, 55. výsadkárska brigáda pod velením Mota Gura sa presúva do Beit Hakerem, aby zaujala prípravné pozície pre plánovaný polnočný útok na Muničný kopec. Útok je však nutné posunúť o dve hodiny. Materiál potrebný pre útok ešte nie je na mieste, pretože výsadkári sa pôvodne mali presunúť na Sinajskú frontu. Velenie je zneistené. Má s útokom počkať na denné svetlo a leteckú podporu? Nakoniec je rozhodnutie podniknúť útok o 02.00 hod 6. júna urobené z politických, nie vojenských dôvodou. Izraelci totiž očakávajú výsledok zasadania OSN. Na nátlak veľmocí môže zodpovedajúca rezolúcia a z nej vyplývajúce prímerie nasťať doslova každú hodinu. Politické a vojenské vedenie krajiny je rozhodnuté zmocniť sa celého Jeruzaléma skôr, ako vstúpi ďalšie prímerie do platnosti. Na ceste z Jericha je okrem toho ďalšia jordánska brigáda. Izraelci očakávajú, že do mesta môže vstúpiť v nasledujúcich dvoch hodinách. Aj letecká podpora, sľúbená na nasledujúci deň sa môže v dôsledku krízi na Golanskej alebo Sinajskej fronte oneskoriť. V ranných hodinách je dokonca očakávaný príchod jordánskych tankov a pre velenie IDF neexistuje žiadna ďalšia alternatíva, ako útok na Muničný kopec.


Izraelské letectvo útočí na Augustu Victoriu


Tank Centurion v Ayalonskom údolí

O polnoci vyvážajú autobusy výsadkárov 55. brigády do Sanhedrinu a Bayit Fagie, aby zaujali výhodnejšie postavenia pre útok. Tento manéver však neunikol pozornosti Jordáncov, ktorí okamžite začali s ostreľovaním autobusov, spôsobiac veľké straty. Muničný kopec (Givat Hatachmoshet) je komplex betónových bunkrov, vybudovaných britskou armádou brániaci prístup k mestu zo severu. Oprostred komplexu bunkrov je veľký muničný sklad. Bunkre sú sporiadané terasovitým spôsobom. Medzi Muničným kopcom a pozíciami Izraelcov leží ešte tzv. Policajná akadémia, budova, ktorá je pod správou UNRWA je strategicky mimoriadne dôležitá. Izraelské hliadky zistili, že na pozemkoch v okolí budovy sa už stihli zakopať jordánske jednotky.


Straré mesto podpľbou


Ukorystený jordánsky Land Rover

Útok na Muničký kopec sa začal o 02.15 hod delostreleckou prípravou, po ktorej sa jednotky 66. výsadkového práporu 55. výsadkovej brigády vydali do útoku na budovu Policajnej akadémie. Samotný útok sa skladá z dvoch fáz. Najprv sa výsadkárom podarilo vyhodiť pomocou náloží Bangalore časti prekážok z ostnatého drôtu a tiež vytvoriť priechody v mínových poliach. V druhej fáze vnikli do samotnej budovi akadémie, z ktorej po krutom boji ustúpili všetci zostávajúci legionári. Pre ústup využili systém zákopov a chodieb, ktoré budovu priamo spájali s Muničným kopcom. Na nádvorí Akadémie sa jednotky preskupujú. Niekoľko čiat pokračuje k hotelu Ambassadro, ktorý je obsadený bez boja. Po ďalšom preskupení síl postupujú výsadkári systémom zákopov na samotný Muničný kopec, likvidujú odpor dezorganizovaných legionárov. Kým pokračuje tento manéver cez budovu Akadémie, ďalšia rota podniká priamy útok na kopec z opačnej strany, postupujúc cez mínové polia a zátarasy z ostnatého drôtu. Aj keď delostreľba z mínometov, 25 librových diel a ostreľovanie z veľkorážnych guľometov silnie, pri obsadzovaní Akadémie padlo len 11 Izraelcov. Výsadkári teraz útočia na komplex bunkrov, obkolesení troma pásmami hlbokých zákopov, ktorý je hrozbou pre celú židovskú časť Jeruzaléma. Čo výsadkári nevedia, je, že v týchto pozíciách je ukrytých 150 beduínskych vojakov práporu Al-Hussain. Okrem toho nemajú žiadne mapy a teda nevedia, ako komplex v stkutočnosti vyzerá – idú absolútne do neznáma. Pri jednotlivých bunkroch sa ku slovu okrem samopalov UZI a ručných granátov dostávajú aj americké Bazooky. Prístup k bunkrom je však mimoriadne problematický a straty narastajú. Vojaci postupujúci zákopmi na kopec sú pod neustálou paľou zo strechy a horných poschodí tzv. Anténového domu, na ktorom sa usídlili jordánski odstreľovači a aj niekoľko gulometov. V jednej z útočiacich rôt zostalo len 8 bojaschopných mužov! Boj v tme je mimoriadne vražebný, ale s postupujúcimi hodinami sa blíži východ slnka, ktorý odkryje pozície výsadkárov v spodných zákopoch. O 03.32 sa obloha začína rozjasňovať a situácia pre výsadkárov je mimoriadne kritická. Spodné dve pásma zákopov sú pevne v ich rukách, ale najvyššie položené pásmo je stále bránené odhodlanými legionármi. O 04.34 ráno vychádza nakoniec slnko a odhaľuje všetky pozície výsadkárov. S hrôzou si Izraelci uvedomujú, že sa na nich začína sústreďovať paľba z Givat HaMivtar, komplexu pilboxov ďalej na severe. Táto vysoko položená pozícia je bránená niekoľkými stovkami legionárov, a teda momentálne absolútne nedosiahnuteľná. Výsadkári nemajú žiadne mapy ani ukazovatele cesty, ktoré by im napovedali, ako ďaleko postúpili, alebo aká dlhá cesta ešte stojí pred nimi. Nakoniec sa dvom samostatným jednotkám podarí zovrieť jede z najväčších centrálnych bunkrov do obkľúčenia, no legionári v jeho útrobách sa nevzdávajú. Von lietajú granáty a nekonečné dávky zo samopalov. Legionári vedia, že z bunkru niet úniku a kladú zúfalý odpor. Granáty sú proti 40 centimetrov hrubým stenám bunkru neúčinné a streli z Bazooky urobili iba niekoľko trhlín. Po tom, čo pri vchode do bunkra zahynuli traja výsadkári, je na kopec dopravený tank, ale ten nedokáže nájsť správny uhol pre vypálenie na bunker s nízkym profilom. Niečo pred piatou je nakoniec na kopec dopravených niekoľko kilogramov TNT, ktoré sú vhodené do bunkra. Výbuch prežili iba piati legionári, ktorý sa hneď vzdali. O 05.15 hod. 6. júna 1967 je Muničný kopec konečne v rukách Izraelcov. Pri boji zahynulo 71 legionárov. Výsadkárov zahynulo na konpci 24, ale ďalších 11 prišlo o život v bojoch o Akadémiu. Ďalších 90 bolo v bojoch zranených. O šiestej ráno stáli na vrcholku kopca iba dvadsiati nezranení výsadkári. Vyčerpaní výsadkári znášajú svojich zranených a mŕtvych dolu do mesta, zatiaľ čo sa do práve dobytých bunkrov sťahujú príslušníci Jeruzalémskej Etzioni brigády. Ostreľovanie z Givat HaMivtar pokračuje až do poobedňajších hodín, keď sa na kopec dostane niekoľko tankov brigády Harel, ktoré snajprov umlčia.


Izraelci nasadzujú na prieskumné akcie aj obrnené vozidlá Panhard AML 90

Počas bojov o Muničný kopec sa do pohybu dala aj ďalšia rota 66. výsadkového práporu, ktorá dorazila bez boja do Sheikh Jarra. Výsadkári nenarazili medzi domami zahraničných veľvyslanectiev, ktoré tu sídlili na žiadny odpor. Prekvapenie sa odohralo až na križovatke uprostred tejto diplomatickej štvrte. Keď ju výsadkári dosiahli, spustila sa na nich krížová paľba z niekoľkých smerov. Množstvo domov v okolí križovatky bolo obsadených Jordáncami, ktorí využívali v niektorých prípadoch aj všetky poschodia týchto budov ak opalebné postavenia. Na mieste sú však aj izraelské tanky, ktoré likvidujú odstreľovačov na strechách budov. O 04.00 hod sú tanky pred hotelom Ambassador a o niekoľko minút obsadzujú výsadkári Nemocnicu svätého Jána uprostred štvrte. Nasleduje „Francúzska“ nemocnica, po obsadení ktorej majú Izraelci dva oporné body presne oproti Jordáncami držanému Givat HaMivtar. Zároveň sa týmto dostala pod kontrolu cesta vedúca na Horu Scopus. Izraelské jednotky teraz pomaličky postupujú na východ mesta a čistia jednotlivé rodinné domy od odstreľovačov. V Givat HaMivtar sa ešte na krátky okamih objavila skupinka jordánych tankov, no po krátkom súboji s izraelskými Shermanmi sa stiahla. Výsadkári teraz oddychujú na svojich pozíciách a pripravujú sa na nočný útok.

O polnoci sa Jeruzalemom presúva skupina autobusov. Vezú 71. výsadkový prápor do ulice Shmuel HaNavi. Hluk motorov však prilákal delostreleckú paľbu, ktorá autobusy núti pomaličky postupovať k Nachalat Shimon, z tadiaľ budú pokračovať cez Líniu prímeria pár stoviek metrov pred Mandelbaumovou križovatkou. Už len pár metrov a výsadkári sa ocitnú medzi opustenými domami, obohnanými hrdzavým ostnatým drôtom – v území nikoho na Línií prímeria z roku 1948. Mnoho výsadkárov je z Jeruzaléma,ale len málokto z nich pozná jordánsku časť mesta. Teraz sú v cudzom neznámom teréne. O 02.00 hod. sa začína delostrelecké ostreľovanie jordánskych pillboxov a bunkrov. Do prednej línie prichádza aj niekoľko tankov, aby útok podporili priamou paľbou. Výsadkári zdolali prvý z trojice ostnantých drôtov a míny medzi nimi odpálili náložami Bangalore. Nasleduje tvrdý boj o jednotlivé domy. Za rozbresku sú výsadkári pomaly postupujú cez Americkú kolóniu a Wadi el Joz k Rockefellerovmu múzeu.

Čaty výsadkárov postupujú po štyroch trasách cez Wadi el Joz. Tento postup je mimoriadne dôležitý z niekoľkých dôvodou. Zabráni Jordáncom ohrozovať horu Scopus, preruší spojenie medzi Starým mestom a Augustou Victoriou, môže čeliť prípadnému jordánskemu protiútoku z Jericha a nakoniec zabráni akémukoľvek arabskému pohybu medzi Jeruzalemom a Ramalláhom. Arabskí legionári sa začali preskupovať a zťahovať do nových pozícií. Niektorí z nich sa prezliekli do civilných šiat a pokračovali v ostreľovaní výsadkárov z civilných domov. Dokonale využívali znalosť arabských štvrtí, starej mestskej kanalízácie, podzemných chodieb a starých hrobiek, z ktorých napádali postujujúcich izraelských vojakov. Niekoľko snajprov sa zabarikádovalo na minarete na prístupovej ceste do Augusty Victorie a streľba na Izralcov dolu vo Wadi el Joz pokračovala aj o 05.00 hod.


Izraelský výsadkár z 55. výsadkovej brigády v pouličných bojoch


Výsadkári s ukorystenou zástavou

O 08.00 hod sa výsadkári 71. práporu pripravujú na obsadenie Rockefellerovho múzea v blízkosti hradieb Starého mesta. Zrazu sa stanú terčom prepadu niekoľkých desiatok legionárov, ktorí vyliezli na hradby a spustili paľbu z ručných zbraní. Výsadkári pomaličky postupujú vpred a légia, nasledovaná utekjúcimi civilistami ustupuje ku hradbám. Čata výsadkárov sa pod paĺbou dostáva až ku hlavnej veži múzea. Záhradník-zamestnanec múzea dal výsadkárom kľúče od hlavnej vstupnej brány a tí sa následne v budove zabarikádovali, očakávajúc jordánsky protiútok. Velitelia výsadkového práporu na mieste zvažujú možnosť vstúpiť do Starého mesta cez Herodosovu bránu. Pokušenie pokračovať ďalej je veľmi veľké, najmä keď majú k dispozícií ešte celý 28 výsadkový prápor, ktorý bol doteraz držaný vzadu ako rezerva. Presun 28. práporu na bojisko sa znovu odohrával pomocou autobusov. Tentokrát však legionári pripravili výsadkárom skutočné peklo. Na úzkej ceste sa autobusy dostali do hustej delostreleckej paľby. Zasiahnuté bolo aj auto s muníciou, ktoré okamžite explodovalo. Na ceste zostalo mnoho zranených, vrátane ošetrovateľov a lekárov, ktorých zasiahla druhá salva. Prápor je teraz bez lekárskej pomoci. Tretia salva zasiahla naplno dočasné veliteľstvo a ženijnú čatu. Veliteľ sa aj napriek tomu rozhoduje pokračovať v naplánovanom útoku o 04.00 hod po trase paralelnej s trasou 71. práporu, pretože ten je stále pred nimi a blokuje cestu. Cieľom 28. práporu je teraz dostať sa k múzeu po tejto vlastnej trase. Pretože sa velenie nedokáže orientovať v neznámom teréne, je napriek nedostatku prieskumu rozhodnuté postupovať po Saladinovej ulici až ku Herodesovej bráne a múzeu.


Krátka póza pre fotografa a postup pokračuje...

Prví výsadkári dosiahli Schechemskú cestu za arabskými líniami. V bunkroch a zákopoch sú legionári potichu. Výsadkári majú podozrenie, že pred nimi je pasca, ale nemajú na výber, musia pokračovať, a preto pomaly postupujú ďalej po ceste. Zrazu sa ozve osamelý výstrel. A po ňom spŕšky z guľometov, nekonečné špagáty svietiacich fosforových striel, letiacich zo všetkých smerov na výsadkárov. Každé okno a každé dvere môžu ukrývať arabských bojovníkov, výsadkári sú v kritickej situácií, všetci pod paľbou pozdĺž celej ulice. Vedúce družstvo šprintuje hore ulicou až ku dvojposchodovej budove Moslem Council. Na prízemí je Bazooka, ale všetky ostatné zbrane sú namierené na susediacu židovskú štvrť. Výsadkári vtrhli do budovy úplne nečakane. Ručné granáty lietajú do všetkých smerov, až kým nie je budova obsadená. Na streche však streľba pokračuje. Na križovatke, kde sa ulica Schechem rozdeľuje, urobia výsadkári fatálnu chybu. Neznalí terénu pokračujú po hlavnej Schechemskej ulici namiesto toho, aby zobrali odbočku do Saladinovej ulice, pokračujúcej k Herodesovej bráne. Teraz, neuvedomujúc si svoj omyl sa približujú k Damašskej bráne. Niekoľko družstiev sa však nedokáže zorientovať. Mnohí vojaci si myslia, že sú na zlej ceste a vracajú sa na križovatku, tentokrát odbočiac do Saladinovej ulice. Po celej ulici však pokačuje tvrdý odpor Arabov. Izraelci netušia, že práve táto ulica je opevnená skrytými bunkrami a spojovacími zákopmi. Boj od domu k domu pokračuje a výsadkári si pomaly prekliesňujú cestu hore ulicou dobýjajúc bunkre kde je to možné a obchádzajúc ich, keď nie. Na bojisko znovu prichádzajú Tanky Sherman, ktoré vyšli od Americkej kolónie po ceste popri budove Moslem Council a budove YMCA. Tanky prešli úsek ulice, kde na výsadkárov strielili zo štyroch smerov, bolo na nich vypálených niekoľko striel z Bazook, ale nezaznamenali žiadne straty. Paľbu opätovali do všetkých smerov, vrátane budovi YMCA, kde zostali legionári na vrchných poschodiach.


Výsadkári pod paľbou na Mandelbaumovej križovatke

Ďalšia budova po ceste je americký konzulát, ktorý je tiež obsadený arabskými legionármi. Výsadkári nečakajú na tanky a berú budovu útokom. Po niekoľkých minútach je dobytá. Posily postupujúce za čelnými družstvami vedia, že vpredu sa bojuje, pretože na ceste sú zanechávaní ranení. Tanky prechádzajúce cez Mandelbaumovu križovatku sa na bojisko dostávajú len s problémami. Mnoho členov posádok je zranených, vysielačky tankov sú nefunkčné, pretože antény boli medzi domami takmer okamžite potrhané. Neexituje kvalitné spojenie ani koordinácia. Jedna z bočných uličiek dostala prezývku Alej smrti, pretože po celej jej dĺžke sa tiahne betónový bunker, ktorý sa nedarí zneškodniť. Prví výsadkári končne dosiahli koniec ulice – takmer 7 hodín po začiatku bojov. Teraz ich od hradných múrov Starého mesta v tejto časti delí len 200 metrov, no legionári sú na hradbách a pokračujú v boji. 28. prápor sa rozdelil na dve časti, jedna postupuje k Múzeu, kde ich už očakáva 71. prápor, druhá časť pokračuje k hradbám. Boje sa začínajú presúvať do obchodnej štvrte malej skupine 17tich výsadkárov, z ktorých sú niektorí zranení sa podarilo dostať do hotela Rivoli, odkiaľ vidia Herodesovu bránu. Po krátkej chvíli do hotela prichádzajú ďalšie tri autobusy s posilami, ktoré prišli cez Saladinovu ulicu. Hotel Rivoli sa stáva operným bodom izraelských výsadkárov. Ostatné jednotky 28. práporu sa zatiaľ dostali k múzeu a nadviazali kontakt so 71. práporom.


Saladinova ulica na ceste k Bráne Levov

Prestrelka medzi Izraelcami v oknách múzea a Jordáncami na hradbách bola náhle prerušená ohromným delostreleckým prepadom na kopci Givta HaMivtar. Všetky delá a tanky v severnej časti mesta spustili na tieto jordánske pozície na kopci prudkú paľbu, ktorá prerušila pouličný boj a po niekoľko minút pútala pozornosť všetkých výsadkárov. Zatiaľ čo sa k oblohe dvíhali veľké mračná prach ua dymu, bolo možné pozorovať, ako Jordánci svoje pozície opúšťajú. Po týchto udalostiach nasleduje prestávka v postupe. Výsadkári sa po dosiahnutí múrov Starého mesta preskupily a začali konečne likvidovať zostávajúce bunkre na Schechemskej ceste a v Aleji smrti. Jordánske delostrelectvo však odpovedá na ostreľovanie Givat HaMivtar a zo svojich pozícií na Abu Dis a z Azzarie zasypáva židovské štvrte Jeruzalema hustou paľbou.

O 10.00 hod. je rozhodnuté zaútočiť v poobedňajších hodinách na štvrť Abu Tor, ktorá je od roku 1948 rozdelená so štyrmi izraelskými a štyrmi jordánskymi bunkrami. V meste sa pripravuje na tento útok Jeruzalemska Etzioni brigáda. Obsadenie Abu Tor by dopomohlo obkľúčiť Staré mesto. Čelný útok za denného svetla bol zamietnutý, namiesto toho bolo rozhodnuté o postupe hlavných síl z juhu na sever pod silnou dymovou clonou so súčasným útokom jednej roty na stred oevnenej línie. Úplne nečakane prichádza nálet izraelského letectva na Azzariu, po ktorom utíchlo jordánske delostrelectvo. K oblohe stúpa vysoký čierny oblak. Zatiaľ sa k jednotkám jeruzalemskej brigády pridávajú tanky a pechota sa presúva do východzích pozícií pre útok. Ale náhle prichádza delostrelecký prepad a jedna rota dostáva presný zásah, ktorý zabil alebo zranil polovicu mužstva. Ostatné dve roty sú však v pozícií a útok sa o 15.00 hod začína, presne ako bolo naplánované pod rúškom dymovej clony. Tanky Sherman sa snažia presnou paľbou eliminovať odpor, ktorý sa pred výsadkármi objavuje. Väčšina obráncov však nekladie odpor a ustupuje do dvoch severnejších obranných pozícií. Izraelci obsadzujú dve južné pozície a skúmajú okolie, ktoré očividne neodpovedá ich starým mapám. Útok na zostávajúce dve pozície na Abu Tore však musí pokračovať bez ohľadu na to, koľko ostnatých drôtov tu Jordánci od posledného leteckého prieskumu umiestnili. Izraelci teda prekonávajú prvú líniu ostnatého drôtu, keď sa náhle a bez akéhokoľvek varovania na nich znesie guľometná paľba z hory Sion. Izraelci v zúfalstve trhajú ostnaté drôty, pretože iná cesta ako dopredu neexistuje. Vojaci nemajú žiadne nálože Bangalore, jeden z nich si teda líha na ostnaté drôty, guľomety však zkosia prvých päť, ktorí prekonajú poslednú líniu ostnatého drôtu. Ďalšie a ďalšie dymovnice sú odpalované v snahe skryť útočiace družstvá. Nakoniec je odpor zlomený a Abu Tor v rukách Izraelcov, celé Staré mesto je teraz skoro obkľúčené izraelskými jednotkami. Útok Jeruzalemskej brigády si vyžiadal 17 mŕtvych a 54 zranených. Padol aj veliteľ brigády, plukovník Michael Peikas.

Poobede 6. júna 1967. Výsadkári pred múrmi Strarého mesta oddychujú, zatiaľ čo politické a vojenské vedenie navrhuje a zamieta plány na obsadenie Starého mesta. Plánuje sa útok na Augustu Victoriu aj štvrť A-Tur. Tanková brigáda Harel pláuje útok na Tel al-Ful, kde sa nad mestom rozprestiera nedostavaný palác jordánskeho kráľa Hussaina. Tieto plány sú však v momente zamietnuté. Horúčkovitá výmena názorov medzi generálmi pokračuje. Minister obrany Moše Dajan odmieta uvažovať o útoku na Staré mesto kvôli medzinárodnému politickému tlaku, zatiaĺ čo generál Uzi Narkiss dostáva konečné informácie a počty o padlých a zranených výsadkároch. Morálka je po zverejnení počtov veľmi nízka. Dajan aj ostatní sú pod tlakom nepretržitého zasadania bezpečnostnej rady OSN. Rokovania môžu pokračovať aj v noci a Izraelci vedia, že ich útok musí byť rýchlejší ako rezolúcia OSN, ktorá by požadovala okamžité zastavenie bojov. Prieťahy Spojených štátov v bezpečnostnej rade nemôžu dať Izraelcom viac ako niekoľko hodín navyše. V Starom meste nie je možné použiť tanky ani delostrelectvo. Podporné družstvá vyzbrojené Bazookami a mínometmi nechávajú svoje zbrane vonku pred hradbami a nastupujú dobrovoľne, ako radová pechota. Nikto netuší, koľko Jordáncov je v Starom meste, neexistuje žiadny prieskum. Útok na A-Tur a horu Olív je nakoniec odsúhlasený a naplánovaný na večer. Na čele kolóny budú postupovať tanky, nasledované prieskumnými Jeepmi a pechotou 71. práporu. 28. prápor zostane v pozíciách okolo Herodosovej a Damašskej brány a 66. prápor zostane v Sheik Jarrah. Pred múzeom zostali okrem toho zaparkované ešte štyri ďalšie tanky, ako záloha. Veliteľ prvého tanku dostáva inštrukcie postupovať na Victoriu Augustu od múzea a na prvej križovatke zabočiť doľava na cestu na Horu olív. Veliteľ nasadá do veže tanku a zatvára za sebou poklop. Tank sa pohýna. Padá hmla. Je 19.30 hod večer. V tme a hustej hmle kolóna minula križovatku a pokračovala na most cez Kidronské údolie. Jordánci kolónu objavili a spustili smrtonosnú paľbu. V zúfalom pokuse vyviesť tanky von z pasce je za nimi do hmly posielaný jeden jeep za druhým. Straty stúpajú. Jeden z tankov v hmle zablúdil a spadol z mosta dolu do údolia. Nakoniec je celý postup zastavený a jednotky sa vracajú do východzích postavení. Tento omyl stál 5 životou a ďalších 25 vojakov bolo zranených. Na križovatke k Hore Olív sa teraz zhromaždili zostávajúce tanky, ktoré prežili katastrofu na moste a tiež štyri rezervné tanky z Brigády Harel, ktoré doteraz stály pred múzeom. Tentokrát postupujú na Horu olív po správnej ceste, ale ani teraz ju nedosiahnu. Od pozorovateľov na Hore Scopus totiž prichádza nečakaná správa. Vojaci v obranných pozíciach na Hore Scopus počuvajú už niekoľko minút hluk tankových motorov prichádzajúci z tmy a hustej hmly. Vojaci v tichosti počúvajú hluk a sledujú nepriestupnú tmu v smere odkiaľ prichádza a kde predpokladajú nepriateľa. Tam niekde v diaľke je Jericho a hluk teda môže znamenať len jedno – jordánska 60. tankové brigáda so 42 modernými tankami M47 Patton a 27. pešia brigáda sa dali do pohybu smerom na Jeruzalem. Mota Gur okamžite zastavuje tanky a pechotu na ceste na Horu olív a prikazuje im návrat do pozícií pri hradbách. Začína sa organizovať obrana. Je 22.00 hod. Jordánsky útok sa však nekoná a vojaci čakajú celú noc a v napätí sledujú hradby Starého mesta osvetľované horiacimi tankami, ktoré zostali na moste cez Kidron.

Nasledujúci deň, 7. júna 1967 sa boje začínajú o 02.20 hod prudký náletom izraelských lietadiel na odvrátenú stranu A-Turu. Medzinárodný tlak na akceptovanie okamžitého prímeria sa stupňuje a izraelská vláda váha, či má Izrael obsadiť staré mesto. Času zostáva málo a generál Uzi Nakiss nakoniec dostáva o 05.00 hod ráno splnomocnenie vlády štátu Izrael na vstup do Starého mesta. Začala sa posledná fáza bitky o Jeruzalem.

66. výsadkový prápor sa presunul z Sheik Jarrah na Horu Scopus už počas predchádzajúceho večera. Ženisti pracoval icelú noc, aby odstránili staré mínové polia. Pre obsadenie Starého mesta neexistovala iná možnosť, len čelný útok. 28. výsadkový prápor zaujal pozície pri Herodesovej bráne a 71. prápor podnikne útok na Augustu Victoriu, otočiac sa chrbtom ku Jordáncom na hradbách mesta.

Útok na Staré mesto bol jednoznačne najdôležitejšou politickou a národnou udalosťou celej šesťdňovej vojny. Aj keď zo strategického hľadiska bolo obsadenie Sinaja a Golanských výšin dôležitejšie, pre obyvateľov Izraela bolo práve obsadenie Starého mesta s jeho pamiatkami a svätými miestami znakom víťazstva nad Arabmi. Miesta, ako bola Chrámová hora, Kotel a ďalšie, boli pre Izraelcov mimoriadne dôležité. O to ťažšie niesli porážku v Jeruzaleme z roku 1948, kedy boli tieto a ďalšie miesta obsadené jordánskou armádou.

Vojaci sú nedočkaví. Všetci vedia, že už nie je možné ďalej čakať. Avšak útok na mesto samotné musí ešte počkať, zostáva ešte odrezať poslednú ústupovú cestu. O 06.30 sa 66. prápor dal do pohybu smerom na Augustu Victoriu. Tanky začínajú ostreľovať jordánske pozície na veľkú vzdialenosť. Prilietajú izraelské lietadlá a bombardujú Francúzsky kopec a Horu olív. K oblohe stúpa čierny dym po zásahoch bombami. O 09.00 hod útočí druhá vlna lietadiel. Výsadkári sa v doprovode tankov blížia ku svojmu cieľu. Prvé dva narazia na neznáme mínové pole a sú imobilizované. Jordánske delá boli už dávno umlčané náletmi. Výsadkári dorazili k obrannej línií a rozvinuli sa. Nepriateľ ušiel. Je iba zopár zranených a jeden mŕtvy – veliteľ 66. výsadkového práporu.

V tom istom čase postupuje aj 77. prápor na Augustu Victoriu. Výsadkári prešli poza tanky a svoj cieľ dosiahli bez boja, stratili však 20 mužov, (9 mŕtvych, 11 zranených) v dôsledku zmätku na nich strielali vlastné jednotky. Výsadkári sa teraz vyštverali na vrchol kopca a uvideli panorámu mesta, ktoré im bolo po dve desaťročia odopreté.

Je krátko pred deviatou ráno a náčelník štábu izraelskej armády Jizkach Rabbin vydáva konečný rozkaz vstúpiť do Starého mesta. Veliteľ výsadkárov Mota Gur vydáva posledné rozkazy svojim podriadeným. Výsadková brigáda dostala to privilégium byť prvou židovskou jednotkou, ktorá kedy dobyla Staré mesto Jeruzalema. Tanky z brigády Rafaela Ejtana postupujú ku Bráne Levov, tesne za nimi postupujú 28. a 71. výsadkový prápor. Paľba sa na Bránu Levov zniesla o 09.45 hod. Prvým v kolóne je obrnený transportér M3 Half Track s Mota Gurom. Nehľadiac na riziko prechádza obrnený transportér okolo kamenných levov pred bránou a vchádza do mesta absolútne bez krytia. Izraelskému útoku čelí len niekoľko desiatok Jordáncov. V celom Starom meste ich zostalo ledva 100. Ostatní v noci ušli. Mota Gur nezastavuje a mieri rovno na Chrámovú horu, zároveň vydáva rozkaz zastaviť všetku paľbu. Jeho obrnený trasportér zastavuje pred vstupnou bránou na Chrámovú horu. Mota Gur dosiahol svoj cieľ. O 10.15 hod. prichádza na izraelské veliteľstvo správa : „Chrámová hora je v našich rukách“. Výsadkári vyšli až k mešite Al-Aksa, v ktorej sa za bedňami od munície zabarikádovala štvorica arabských legionárov, ktorí zbesilo strielali na všetky strany. Poslední obrancovia tretieho najsvätejšieho chrámu moslimského sveta sa vzdali po krátkom boji.

Všetci vojaci sa teraz ponáhľajú ku Kotelu, západnej stene Chrámovej hory, takzvanému „Múru nárekov“. Výsadkári sú príliš mladí na to, aby poznali cestu – v roku 1948 mali sotva pár rokov. Starší dôstojníci ich vedú na najposvätnejšie židovské miesto, poslednú zo stien starovekého Šalamúnovho chrámu, ktorá zostala stáť. Výsadkári sú prví Židia, ktorí sa sem dostali po 19-tich rokoch. Medzi jednotkami zavládal všeobecná radosť dokonca aj medzi ateistami. Jeden z výsadkárov priniesol zástavu, ktorú im dala jedna žena v Beit Hakerem. Teraz ju vyvesia nad Múrom nárekov. Na bojisko prichádza generál Shlomo Goren, hlavný rabín izraelskej armády. So sebou doniesol Tóru a trúbil na Shofar. Žehná jednotkám a opakuje modlitbu za tých, ktorí padli. V diaľke počuť sporadickú streľbu. Vojaci spievajú Hatikvu (národnú hymnu) stále dokola.


09.30 hod, 7.6.1967, Mordechaj (Mota) Gur (uprostred bez helmy) so svojimi výsadkármi na Hore Olív príma splnomocnenie štábu na útok na Staré mesto, ležiace pred ním. V pozadí je viditeľná zlatá kupola mešity Al-Aksá


Pozostatky po katastrofálnom omyle predošlej noci

Jeruzalemská brigáda vstúpila do mesta cez Hnojovú bránu tesne po tom, čo výsadkári prekonali Bránu Levov. Týmto jednotkám sa oficiálne vzdávajú lokálni predstavitelia jordánskej vlády, starosta mesta a náboženskí vodcovia. Mesto je pod kontrolou Izraelcov. Ostatné izraelské jednotky dostávajú príkaz vstúpiť do mesta všetkými bránami a obsadiť mestské hradby. Až na občasnú streľbu snajprov nenatrafia na žiadny odpor. Eli Kohen, ktorý vedie rotu Jeruzalemskej brigády vstupuje do mesta cez Bránu Sion. Na veľké prekvapenie všetkých, brána je úplne nestrážená. Správa o tom, že armáda dobyla celý Jeruzalem, sa šírila mestom a celým štátom ako lavína. O 17.00 hod bola táto skutočnosť oficiálne oznámená v rozhlase.


Transportér Mota Gura na ceste k mešite Al-Aksá


Výsadkári pred Bránou Levov, do mesta vstupujú tesne pred desiatou hodinou


10.10 hod. Výsadkár majú pod kotrolou Chrámovú horu a vstupujú do mešity

Yossi Ronen sa ako spravodajský korešpondent zúčastnil obsadenia Starého mesta. V roku 1967, keď sa blížil začiatok vojny, všetci skúsení reportéri boli na Sinaji ,aby podávali správy o bojoch s Egyptom. S tým, že by mohola vypukbnúť bitka o Jeruzalem nikto nerátal. Yossi Ronen bol vtedy začiatočník, ktorý sa vydal do mesta a na bojisko iba kvôli tomu, že nikto iný nebol k dispozícií. Na motorke Triumph a s magnetofónom Grundig v taške sa mu podarilo urobiť reportáž desaťročia. Tu sú útržky z jeho spomienok.

Ráno 6. júna sme uháňali po prázdnych cestách do Jeruzalemu. Pri Ramla sme museli obísť hliadku, ktorá nám nechcela dovoliť pokračovať v ceste kvôli delostreľbe. Dorazili sme do Jeruzalema a zistili, že mesto je takmer prázdne. Väčšina obyvateľov sa skrývala v protileteckých krytoch. Pretože sme sa snažili získať informácie o situácií, hľadali sme veliteľstvo Jeruzalemskej brigády. To sa nachádzalo na streche vysokej budovi Hystadrut na Strausovej ulici. Keď sme tam dorazili, pred nami sa odohrávala scéna, ktorá by kľudne mohla byť vystrihnutá z filmu. Jeruzalem sa rozprestieral dolu pod nami, v pozadí s Horou Scopus a Horou Olív. Izraelské letectvo neľútostne nalietavalo na jordánske pozície a zoskupenia tankov okolo dnešného Ma°aleh Adumim. Severnejšie sme mohli sledovať ostreľovanie nedokončeného palácu Kráľa Hussajna hneď vedľa policajnej akadémie a na juhu zase prebiehajúce boje o Armon Hanatziv...

7. júna sa Ronen napojil na vysielanie na veliteľskom kanály a počul správu o obsadení Starého mesta. Keď sa z veliteľstva narýchlo vypravil rabin generál Shlomo Goren, Ronen bežal za ním a natlačil sa mu do auta... Po vstupe na jordánske územie nás zastavila skupina výsadkárov a povedala nám, že ďalej musíme pokračovať pešo kvôli odstreľovačom. Opustili sme vozidlo a pokračovali ďalej pešo. Pokiaľ si spomínam, boli sme jediní v celom tom priestore bez heliem a zbraní. Goren mal iba Shofar a Tóru, ja iba ruksak a magneťák. Bežali sme a popritom sa snažili zostať tal blízko hradbám Starého mesta, ako to len šlo. Pretože som nevedel nič lepšie, pokračoval som v rozprávaní do magneťaku, opisujúc, čo sa deje naokolo a kam postupujeme. Ako sme pokračovali, minuli sme dva rady výsadkárov, ktorí opatrne postupovali ku Bráne Levov. Goren predbiehal každého, koho po ceste stretol. Na vrchu ulice sme minuli horiaci jordánsky autobus a zastavili až keď nám cestu cez bránu zatarasil tank Sherman, ktorý v nej uviazol. Preliezli sme ho teda a pokračovali do Starého mesta. Teraz dosiahla naša radosť vrcholu. Goren trúbil na Shofar a recitoval modlitby. Jeho entusiazmus infikoval vojakov a výsadkári začali spievať. Zabudol som na svoju rolu objektívneho nestranného pozorovateľa a pridal sa ku ich spevu. Dosiahli sme Chrámovú horu. Generáli Uzi Narkiss a zástupca náčelníka generálneho štábu Haim Bar-Lev boli tiež prítomní. Starší dôstojníci povedali niekoĺko krátkych improvizovaných emocionálnych preslovov a Narkiss spomínal na rok 1948, kedy sa jeho vojakom nepodarilo ubrániť Staré mesto pred Arabmi...


Výsadkári na Múre nárekov upevňujú Izraelskú zástavu


Shlomo Goren trúby na Shofar a recituje modlitby pod Múrom nárekov


Táto fotka obletela svet. Mladí izraelskí výsadkári stoja prvý krát vo svojom živote pod Múrom nárekov

Trojdňová bitka o Jeruzalem si vyžiadala životy 20 civilistov. Ďalších 150 bolo zranených vážne a 1000 ľahko. Pri bojoch omesto padlo 182 vojakov, toho 97 bolo výsadkárov a 22 vojakov bolo z Jeruzalemskej brigády. Ďalších 430 výsadkárov bolo zranených.

Autor : Aranai / aranai 🕔03.01.2006 📕15.820

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře