Tank, ktorý nebol

Autor : Sallet / sallet 🕔27.10.2005 📕36.596

Správy z fronty boli v januári 1945 pre Nemecko viac ako katastrofálne. Z východu sa masy ruských tankov nezastaviteľne valili k Odre a po neúspešných pokusoch o prielom začali Rusi likvidovať budapeštiansky kotol. Američania eliminovali zúfalé nemecké snahy o postup v Ardenách a sami prešli do protiútoku, pričom prerazili Sigfriedovu líniu a obsadili Prüm. Britská 8.armada sa prebojovávala Talianskom na dohľad k Alpám. Dňom a nocou boli oklieštené zbytky Tretej Ríše, drtené spojeneckými bombami a utečencami, preplnené Drážďany mali "tú česť" spoznať na vlastnej koži, čo pred pár rokmi museli prežiť Coventry, Stalingrad či Varšava.  

Zásobovanie prestalo existovať. Vojaci na frontoch, ale hlavne civilisti v rozbombardovaných mestách hladovali a mrzli. Armáde a letectvu sa zúfalo nedostávalo paliva ani munície. Nemecko bolo zrelé "na uterák" a len strach o vlastné rodiny, výdatne priživovaný propagandou a represáliami bezpečnostných zložiek, donútili radových vojakov, starcov a mladých chlapcov k fanatickému odporu.

Do tejto atmosféry porazenectva a strachu začali prenikať prvé fámy o skorom nasadení nového ruského super ťažkého tanku. Podľa informácií získaných hlavne vypočúvaním zajatcov mal mať tento tank, nazývaný Šťuka, pancier hrubý 300-400 mm a pri použití bežných  protitankových zbraní mal byť nezastaviteľný! Dnes sa už ťažko dozvieme, ako sa Nemci dopracovali k týmto cifrám. Isté je však, že po tom, čo od začiatku vojny prekvapovali Rusi Nemcov pravidelným nasadzovaním nových a ťažkých tankov, bolo už nemecké velenie náchylné veriť všetkému. Hlavne ak malo ešte v čerstvej pamäti nepríjemné prekvapenie, ktoré im spôsobilo nasadenie IS-2. Nemcov stálo vždy nemálo času a úsilia, aby preklenuli každý nový ruský technologický pokrok na poli tankovej techniky. Času, ale ani prostriedkov sa teraz už ale Nemcom zúfalo nedostávalo. Pretože velenie nemeckej armády nemalo možnosť overiť si informácie o týchto nových super tankoch z vlastných zdrojov, snažilo sa aspoň ich utajiť, aby predišlo panike, ktorú by nasadenie takéhoto "mastodonta" na fronte vyvolalo.

Strach má ale ,ako všetci dobre vieme, veľké oči a preto sa velenie predsa len rozhodlo zadať už aj tak dosť preťaženým zbrojovkám ďalšiu pracú.
Bola vypracovaná špecifikácia na výrobu protitankovej zbrane, schopnej preraziť 400 mm tankový pancier. Bolo jasné, že cesta k uspokojivému vyriešeniu tohto problému nepovedie skrz použitie hlavňového protitankového delostrelectva, ktorého potenciál bol už takmer vyčerpaný. 7.5 cm PAK 40(41) alebo 8.8 cm PAK 43/(41) sa svojou priebojnosťou ( 7.5 cm PAK 40- 132/500/90°, 7.5 cm PAK 41-205/500/90°, 8.8 cm PAK 43-241/1000/90° ) k potrebným parametrom neblížili ani zďaleka.

 

Ani projekt super ťažkého 12,8-cm-Pak 80 L/54,8 (tiež Pak 43, Kanone 43, Pak 44, K 44, K 81) vyvíjaný od roku 1943, do ktorého sa vkladalo toľko nádejí, nedopadol slávne. Priebojnostné charakteristiky 200/2000/90° resp.200/1000/60° boli pre toto desať tonové monštrum dosť veľkým sklamaním. Cestou zväčšovania kalibru a predlžovania hlavne sa nedalo kráčať donekonečna a ostatné vylepšenia ako kužeľový vývrt hlavne alebo použitie munície s wolframovým jadrom boli z hľadiska technologickej náročností dlhodobo nepoužiteľné. Situácia vyžadovala lacné, účinné, ale predovšetkým rýchle riešenie.

Jediná vtedy dostupná technológia, umožňujúca prerazenie 40 centi homogénneho panciera, bolo požitie kumulatívnych náloží. Ručné protitankové zbrane s kumulatívnymi hlavicami mala už nemecká armáda vo výzbroji, ale aj najlepšia z nich, sériovo vyrábaná Panzerfaust 150, dokázala prebiť „len“ 20 centi ocele. Kumulatívna hlavica letela rýchlosťou 85 m/s a dostrel bol 150 m. 

Na volanie armády o pomoc zareagovala ako prvá firma HASAG a predostrela svoj projekt Grosse Panzerfaust. Bolo to vlastne pokračovanie vývojovej rady Panzerfaust. Základom bolo odpaľovacie zariadenie prototypu Panzerfaust 250, opatrené pištoľovou rukoväťou. Projekt Panzerfaust 250 nebol zatiaľ realizovaný a výpočty ukazovali, že by hlavica mohla letieť rýchlosťou až 150 m/s. Výroba bola plánovaná na september 1945, ale vývoj hlavice ešte nebol ukončený. HASAG začal tam, kde Panzerfaust 250 skončil, na vývoji hlavice. Hlavica navrhovaná pre 250-ku nebola projektovaná pre prieraznosť 400mm a HASAG, preto experimentoval s vlastnou upravenou hlavicou. Práce však prebiehali zúfalo pomaly a do konca vojny neboli dokončené.

Ďalšia spoločnosť reagujúca na vypísanú špecifikáciu bola firma Dynamit Nobel. Svoj projekt nazvala Hecht 10,5cm podľa zbrane na ničenie ktorej bol určený. DN poňal svoj projekt veľmi pragmaticky. Nemecka armáda mala s použitím kumulatívnych náloži dobré skúsenosti už pri dobýjaní belgickej pohraničnej pevnosti Eben Email. Tento fakt bol ale úzkostlivo stráženým tajomstvom, preto na dobových záberoch, natočených o deň neskôr, preventívne nahradila výsadkárov útočná pechota a klzáky DFS 230 boli vymenené za člny a pramice plaviace sa cez Albertov kanál.



Projekt Hecht 10,5cm vychádzal z faktu, že nemecká armáda disponuje kumulatívnou náložou, schopnou preraziť 400 mm homogénnej ocele alebo 1200 mm železobetónu. Táto nálož mala označenie Pionierhohlladung H15 ( resp. Abstandslandung H15 ) a vyzerala ako polguľa s troma dištančnými nožičkami, ktoré zabezpečovali správnu vzdialenosť. Mala priemer 34 cm výšku 26 cm a vážila asi 15 kg z toho bolo 10 kg trhaviny. Kumulatívna dutina mala priemer 24 cm a bola odpaľovaná oneskorovanou rozbuškou ( 10-15 s.) V skladoch sa ich povaľovalo ešte asi 6000 kusov! Problém bol v tom, ako ju umiestniť na nepriateľský tank. Štandartné ručné prichytenie bolo vzhľadom k masám ruskej pechoty postupujúcej spolu s tankami nemysliteľné. Problém, ako dostať 15 kg ťažkú nálož z bezpečnej vzdialenosti na nepriateľský tank, vyžadoval minimálne jednu geniálnu myšlienku. Hrozilo, že projekt skončí v začarovanom kruhu vývoja kumulatívnej hlavice s raketovým pohonom ako jej predchodcovia Panzerfaust 250 a Grosse Panzerfaust. Riešenie sa nakoniec našlo a bolo také triviálne, že sa vývojári museli po jeho zverejnení červenať. Stačilo totiž H15 opatriť nárazovou rozbuškou miesto oneskorovacej, mierne aerodynamicky upraviť tvar ,pripevniť na raketu a vystreliť. Pohon tohto hybridu mala zabezpečovať upravená raketa RZ 65. 

RZ 65 začal Rheinmatall-Borsig vyvíjať v roku 1941 ako projekt rakety vzduch - zem. Z dôvodov utajenia bol projekt vydávaný za výmetnicu zadymovacích granátov "Rauchzylinder" skrátene RZ. Raketa mala byt neskôr použitá aj proti vzdušným cieľom, ale jej presnosť, pohybujúca sa len okolo 15%, ju pre tento účel spravila nepoužiteľnou. RZ 65 bola rotáciou stabilizovaná raketa s hmotnosťou bojovej hlavice 190 g a priemerom hlavice 65mm. Raketa bola testovaná na lietadlách Bf-109. Nikdy však nebola hromadne nasadená a vzhľadom k nízkej presnosti bolo od jej používania neskôr upustené úplné. Väčšina z vyrobených rakiet bola neskôr zošrotovaná.

Spojením H15 a RZ 65 vznikla bojová hlavica dlhá skoro 90cm. Pohonná časť bola zasunutá do odpaľovacej trubice s kalibrom 10,5cm. Kumulatívna hlavica trčala von. Vývoj pokračoval napriek tomu, že RZ65 bolo v skladoch len niekoľko desiatok kusov. Testy ukázali, že na vystrelenie hlavice do vzdialenosti 100m treba spriahnuť minimálne dve RZ65. Sériové aj paralelné usporiadanie rakiet malo svoje nedostatky, preto prišiel na rad kompromis. Kumulatívna hlavica bola zredukovaná na hmotnosť 7 kg a poháňaná jednou raketou. Dostrel takéhoto usporiadania bol cca 100m. Čas sa však nemilosrdne krátil......

16.apríla 1945 o 03.00 vyleteli do vzduchu nad kostrínskym predmostím na brehu Odry tri červené svetlice. Vzápätí sa rozpútalo peklo. 20 000 diel raketometov a ťažkých mínometov 1.bieloruskeho frontu začalo útok na Berlín. Rusi sa nadýchli k svojej poslednej ofenzíve. Oslabená a demoralizovaná nemecká 9.armáda sa zmohla len na spomaľovanie ruského postupu. Za necelé tri týždne bolo po vojne. Mýtický tank, ktorého sa Nemci tak báli, sa nedostavil rovnako ako zbrane, ktoré ho mali zastaviť. Rozpracovane projekty nenávratne zmizli v spojeneckých archívoch. Tu by sme mohli skončiť ale .....

....ale tento príbeh pokračoval aj po vojne, aj keď už len v ruskej réžii bez nemeckého obsadenia. 7.septembra 1945 sa konala v dobytom Berlíne spojenecká vojenská prehliadka. Mala to byť pojazdná výkladná skriňa jednotlivých spojeneckých armád a ako k takej k nej bolo aj pristupované. Zahájili ju svojim pochodom sovietsky vojaci 9.streleckého pluku 5.údernej armády. Za nimi sa predviedli vojaci 2.francúzskej pešej divízie, Alpský strelci a vojaci z kolónii. Po nich svoju  brilantnú poradovku predviedla britská 131st Infantry Brigade. Pešiu časť prehliadky zakončili americky výsadkári z 82nd Airborne Division. Po krátkej prestávke prišla na rad mechanizovaná časť prehliadky. Ako prvý predviedli svoje "Greyhoundy" M8 amíci z 705th Armored Battalion. Za nimi nasledovala so svojimi strojmi francúzska 1.tankova divízia. Po nich sa predviedlo 24  tankov Comet A34 a 30 obrnených vozidiel britskej 7th Armored Division.
 

Potom sa mýtus zhmotnil! Na plochu vyrolovalo 52 zbrusu nových ruských ťažkých tankov IS-3 od 71. Gardového tankového pluku. Voľba to nebola náhodná, pretože táto jednotka mala ako jedna z mála sovietskych jednotiek za sebou úspešné nasadenie proti nemeckým gigantom Tiger II. Ruskí tankisti sa s pýchou kochali poklesnutými sánkami šokovaných spojenecký dôstojníkov a prežehnávajúcimi sa nemeckými civilistami. Napriek tomu, že sa o IS-3 povrávalo už dlho, až teraz sa jeho existencia konečne potvrdila. Rusi jeho predstavenie „odbornej verejnosti“ načasovali priam ideálne. Tank to bol síce impozantný a technologicky či dizajnovo prevratný, ale z obávaného 400mm hrubého panciera na ňom bola ledva polovica. Jeho maximálna hrúbka dosahovala „len“ 220 mm.
 

........ešte dlhé roky po vojne sa museli spojenecký experti, študujúci zhabané nemecké projekty, uchechtávať, koľko času a prostriedkov sa premrhalo na vývoji zbrane proti tanku ,ktorý vlastne nikdy nebol.

 


Poďakovanie:

Ďakujem   za odbornú konzultáciu.


Zdroje:
http://de.wikipedia.org/wiki/Hohlgeschoss
http://www.net.bialystok.pl/~hess/r_lpn_rz65.htm
http://www.geocities.com/Augusta/8172/panzerfaust2.htm#hecht
http://www.battlefield.ru/is3.html
http://airborn.webz.cz/antitank.html
http://forum.valka.cz/viewforum.php/f/1306
http://www.portal-ns.com/thecensure/eben.htm
http://www.fronta.cz/index.php?clanek=189
http://armor.kiev.ua/Battle/WWII/breslau/Pak40-1.jpg

Autor : Sallet / sallet 🕔27.10.2005 📕36.596

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře