Poľský lietajúci tiger

Autor : Ivan Halás / Haspeklo 🕔25.10.2005 📕22.502

Witold Urbanowicz zohral v dejinách poľského letectva veľmi dôležitú úlohu a právom je mnohými zaraďovaný medzi najväčšie poľské osobnosti. Urbanowicz sa počas druhej svetovej vojny (WWII) počtom zostrelov zaradil na druhú priečku historickej poľskej tabuľky stíhačov. Stal sa najúspešnejším poľským stíhačom vojny, velil peruti, ktorá získala počas bitky o Britániu najviac zostrelov a velil tiež najúspešnejšiemu stíhačovi tejto bitky. Ako zrejme jediný Poliak zostrelil japonské lietadlo a zároveň ako snáď jediný človek WWII mal na svojom konte zostrely nemeckého, japonského a ruského lietadla.Všetky tieto fakty sú dôkazom nesmiernych schopností tohto letca a jeho citu pre lietanie.

"Sálalo z neho niečo nové, to, to čo u ostatných nebadať, niečo čo ešte nebolo, niečo, čo nebolo možné s ničím iným porovnávať. A potom si to zrazu človek náhle uvedomil: kov. Nervy z kovu. Záblesk v jeho očiach bol akoby alumíniový, ľahký a pevný... Nie je divu,že Urbanowicz spolu s lietadlom symbolizoval zohranú sebaistotu." Arkady Fielder, Dywizjon 303

Witold Urbanowicz sa narodil 30. marca 1908 v meste Olszanka, blízko Augustova. V rokoch 1930 až 1932 navštevoval Szkolu Podchorazych Lotnictwa v Debline. Tú ukončil s kvalifikáciou leteckého pozorovateľa a v hodnosti podporuczik bol v auguste 1932 pridelený k nočnej bombardovacej letke 1. Pluku Lotniczego vo Varšave. Funkcia pozorovateľa nevyhovovala jeho búrlivej povahe a tak rok po svojom nástupe k bombardovacej letke, absolvoval pilotný výcvik. Ten prebiehal vo Wyzsej Szkole Pilotažu v Grudziadzi. Kurz úspešne ukončil v roku 1934 a z letiska Grudziadz sa presunul najskôr ku 113. Eskadrze Myšliwskej (stíhacia eskadra) a zakrátko bol preložený ku 111. Eskadrze, ktorá niesla meno po poľskom národnom hrdinovi Tadeuszovi Kosciuszkovi. Postupom času sa stal zástupcom velitela. Na príslušnosť ku 111. eskadre bol Urbanowicz veľmi hrdý a jeho veľkým vzorom a veliteľom v jednej osobe sa stal plukovník Stefan Pawlikowski.

Urbanowicz sa už vtedy prejavoval snahou brániť vlasť proti komukoľvek a práve pre túto svoju húževnatosť si pripísal svoj prvý zostrel. Paradoxne sa tak stalo 3 roky pred začiatkom druhej svetovej vojny! Jeho obeťou sa stal narušiteľ Poľských hraníc – bolo ním sovietske prieskumné lietadlo, jedno z mnohých, ktoré vtedy lietali na prieskumné lety nad Poľsko. Witold ho zostrelil v auguste 1936 a za tento prehrešok bol okamžite vylúčený z radov 111. eskadry a bol preradený na miesto svojich leteckých začiatkov – do Szkoly Podchorazych Lotnictwa v Debline, kde v roku 1930 sám študoval. Jeho úlohou bol výcvik začínajúcich pilotov.

Na tomto mieste ho tiež zastihol začiatok druhej svetovej vojny a z letiska Ulež pri Debline vzlietal na obranu vlasti. Poľsko však vtedy nemohlo proti modernému nemeckému letectvu ponúknuť nič iné než v mnohom zaostávajúce hornoplošníky,okrem iných typov aj PZL P-7,na ktorých Urbanowicz lietal pri obrane vlasti. Napriek technickej prevahe poľská armáda statočne bránila svoju domovinu, ale nakoniec po necelom mesiaci bolo Poľsko nútené kapitulovať. Ešte pred kapituláciou sa Urbanowicz, spolu so skupinou poľských pilotov, strastiplnou cestou dostal do Rumunska. Tu nastúpil do lode smerujúcej do Sýrie a z tade sa následne dopravil do Francúzska. Po páde Poľska sa práve do Francúzska utiekali všetci poľskí piloti. Tí boli následne poslaní do Británie aby tu prešli preškolením na britskú techniku. Urbanowicz ukončil preškolovací kurz na britskú techniku (konkrétne Hawker Hurricane) práve v čase,ked sa rozbiehala bitka o Britániu.


Urbanowicz v službách RAF

4.augusta 1940 nastúpil ku 145. stíhacej peruti na letisku Westhampnett. Na svoj prvý zostrel nemusel dlho čakať, už 8.augusta totiž zostrelil nemeckú stíhačku Bf 109 od I./JG 27. O štyri dni na to zostrelil bombardér Ju 88. V tom čase sa v Británii sformovala poľská stíhacia peruť pod označením 303. Polish Fighter Squadron. Urbanowicz k nej bol preložený 21.augusta 1940 a bol zároveň menovaný veliteľom jednej z jej letiek. Čoskoro mal však preukázať svoje veliteľské schopnosti pri velení celej peruti. Stalo sa to po tom ako bol dovtedajší velitel perute S/Ldr Zdislaw Krasnobedski zostrelený a skončil v nemocnici s popáleninami. Na jeho miesto teda zasadol Urbanowicz a práve pod jeho vedením dosiahla peruť obrovské úspechy a zapísala sa do histórie ako najúspešnejšia peruť bitky o Britániu spomedzi všetkých perutí Fighter Command. Jej príslušníci dosiahli v tomto období 126 zostrelov. A jedným z týchto príslušníkov 303. perute bol aj Josef František - československý stíhač, ktorý získal v období bitky o Britániu 17 zostrelov a stal sa tak jej najúspešnejším stíhačom. Bohužiaľ, František 8.10.1940 za nejasných okolností zahynul pri núdzovom pristátí.

O hrdinských činoch pilotov 303. perute pojednáva kniha od poľského autora Arkady Fiedlera, s názvom „Dywizjon 303“. Táto kniha bola vydaná ešte počas vojny a okamžite sa stala trhákom. Bola dokonca šírená aj v okupovanom Poľsku a ešte počas okupácie sa dočkala troch vydaní! Dlhé roky po vojne bola v Poľsku táto kniha povinným čítaním na základných školách. Dočkala sa tiež vydaní takmer po celom svete v rôznych prekladoch; zaujímavo znie informácia, že bola vydaná aj v Brazílii.


Hurricane Mk.I P3901 RF-E 303.perute na ktorej Urbanowicz dosiahol 8 zostrelov

Urbanowicz si počas tohto obdobia bitky o Britániu pripísal na konto zostrel 15 nemeckých lietadiel a jeden pravdepodobný zostrel.

20.októbra 1940 skončil Urbanowiczovi operačný turnus a tak musel zanechať lietanie a nastúpiť ako štábny dôstojník ku 11.skupine Fighter Command. Do bojov nad Európou sa opäť vrátil v čase keď Britské letectvo podnikalo ofenzívne lety nad okupované Francúzko. Jeho novým bojovým pôsobiskom sa stal Northolský wing (1. Skrydlo Mysliwskie), zložený z poľských perutí číslo 303., 306. a 308.


Urbanowicz vedla Hurricanu P3120(RF-A)

Po skončení ďalšieho operačného turnusu predal 1.júna 1941 velenie wingu a odišiel do USA prednášať o leteckých bojoch v Európe a tiež cvičiť amerických pilotov, ktorí mali zakrátko odcestovať bojovať do Európy. Robil tiež nábor poľských občanov do radov letectva. V Spojených štátoch pobudol jeden rok a v júli 1941 sa vrátil späť v Británie a u 2.FIS v škótskom Montrose prešiel inštruktorským kurzom. Následne slúžil 2 mesiace u 16.(Polish) EFTS (pilotná škola pre elementárny výcvik) kde dohliadal na výcvik poľských pilotov. Po dvoch mesiacoch odišiel do Washingtonu, kde ho na žiadosť generála Sikorskeho, čakalo miesto zástupcu leteckého atašé na poľskom vyslanectve. Táto práca Urbanowiczovi zabezpečovala bezpečné miesto, kde mal prečkať boje druhej svetovej vojny. Táto predstava však Witolda desila a preto sa snažil nájsť spôsob ako opäť operačne lietať. Povestného „chrobáka“ mu do hlavy nasadil generál Claire Lee Chennault, ktorý na začiatku vojny velil jednotke amerických dobrovolníkov bojujúcich v Číne proti Japoncom. Jednalo sa o slávnu jednotku AVG (Americal Volunteer Group) známejšiu však pod názvom „Lietajúce tigre“. Chennault, ktorý v tej dobe už velil 14.leteckej armády USAAF v Číne, dal Urbanowiczovi ponuku,či by nemal „chuť trochu vyčistiť vzduch nad Čínou znečistený japonským letectvom.“ Generál Sikorsky však o tom nechcel ani počuť, lebo s Urbanowiczom počítal pri povojnovej obnove poľského letectva. Nakoniec povolenie dostal, avšak menším podvodom, ktorý podnikol rotmajster Stefan Zamyoski. Urbanowicz to sám opisuje takto: „Zariadim Ti Ćínu, netráp sa“(povedal Zamyoski) a svoj sľub dodržal. Pri jednej príležitosti dal Stefan Sikorskému na podpísanie veľký balík rôznych dokladov, ktorý nemal čas každý papier čítať. V tom papieri bol aj súhlas s mojím odchodom do Číny. Ten doklad mám dodnes doma ako rodinnú pamiatku. O mojom pobyte v Číne sa generál Sikorsky dozvedel až z novín, kde písali o poľskom letcovi, ktorý vyhlásil vojnu Japonsku. Tak som sa stal „lietajúcim tigrom.“

Takto sa Urbanowicz dostal na „stáž za účelom účelom získavania skúseností pri spolupráci letectva s pozemnými jednotkami.“ V skutočnosti však operačne lietal ako súčasť v rámci 16. stíhacej perute (Fighter Squadron) zo základne Čengkung, v rámci 16. stíhacej skupiny (Fighter Group) USAAF. Potom sa dostal ešte ku lietaniu v 74. stíhacej peruti v Kunmingu a na záver u 75. perute v Hengyangu.

Na Čínskom bojisku lietal na amerických lietadlách P-40 Warhawk. Typickým znakom Lietajúcich tigrov boli žraločie zuby namaľované na charakteristickom chladiči motora, priamo pod motorom. O úspešnosti tejto jednotky svedčí, že piloti dokázali zostreliť 286 japonských lietadiel pri strate 23 amerických pilotov, ktorí zahynuli.

Aj v Číne sa Urbanowiczovi darilo a obohatil svoje skóre o daľšie dva zostrely stíhacích lietadiel Ki-43 Hajabusa (spojencami prezývané Oscar). Oba zostrelil 11.decembra 1943 počas útoku na japonské letisko Nančang. Pri tomto útoku zachránil život majorovi Elmerovi Richardsonovi, ktorému odohnal z chvosta dvoch Japoncov. Pri tomto útoku nemali Tigre žiadne straty.


Lietadlo P-40 Warhawk. Na rovnakom type lietal aj Urbanowicz u Lietajúcich tigrov. Na chladiči motora je vidno žraločí marking, typický pre Lietajúce tigre.

Po vojne mu bolo prisudzovaných 11 zničených lietadiel, avšak skutočné vzdušné zostrely japonských lietadiel dosiahol len práve uvedené dva. Ostatné lietadlá zničil na zemi pri útokoch na letiská.

Počas ôsmych mesiacov svojej účasti na Čínskom bojisku obdržal vyznamenanie čínskym Leteckým krížom a americkou Leteckou medailou (Air Medal), tú obdržal 11.januára 1944 z rúk starého známeho generálmajora Chennaulta.

Následne opäť slúžil na vyslanectve vo Washingtone v úlohe leteckého atašé. V júli 1945 sa vrátil do Británie a v októbri ukončil svoju službu v rámci RAF.

Vrátil sa do svojho rodného Poľska za ktoré bojoval dlhé roky v zahraničí. Časom sa však k moci dostali komunisti, ktorí začali prenasledovať všetkých zo západného odboja. Postretol ho rovnaký osud ako aj našich československých pilotov, bol zatknutý a uveznený. Na poslednú chvíľu sa rozhodol opustiť milované Poľsko a odišiel do USA, kde sa usadil v New Yorku. Tu sa opäť venoval lietaniu avšak už len civilnému leteckému priemyslu.

Po páde komunizmu bol opäť v Poľsku vítaný a začalo sa mu dostávať zaslúženého uznania. V roku 1995 bol prezidentom menovaný Generałem Lotnictwa Polskiego.

V máji 1996 sa mu dostalo ďalšej cti, keď bol pozvaný na oslavy 75. výročia vzniku 1. Pulku Lotniczego, v tej dobe pomenovaného 1. Pulk Lotnictwa Mysliwskiego „Warszawski“. Práve u 1. pulku Lotniczego začal v roku 1932 svoju leteckú kariéru aj samotný Urbanowicz. Na záver ceremoniálu požehnal Urbanowicz mladým pilotom aby udržiavali tradíciu a slávu poľského letectva, ktorú on sám pomáhal budovať.

Bohužiaľ, zakrátko po tomto požehnaní sa odohral súboj, ktorý prehral – súboj so smrťou. Zomrel vo veku 88 rokov 17. augusta 1996 v New Yorku, kde je aj pochovaný.

Urbanowicz však bol aj rovnako skvelý spisovateľ, ktorý dokázal živo opísať svoje zážitky nad Európu. Spolu s mnohými svojimi bývalými spolubojovníkmi z obdobia WWII napísal mnoho kníh, ktoré sú charakteristické strhujúcim opisom vojnových situácií.

Postupom času napísal knihy Ogień nad Chinami (Oheň nad Čínou, 1963), Myśliwcy (Stíhači, 1964), Poczatek jutra (Počiatok zajtrajšku, 1971), Latajace Tygrysy (Lietajúce Tigre, 1980), a Plameň nenávisti. Plameň nenávisti bol vydávaný aj v Československu v časopisnej seriálovej podobe.

Počas svojej služby v letectve obdržal tieto vyznamenania:

Prevzaté zo stránky Witold Urbanowicz

pol: Srebrny Krzyz Virtuti Military (No.08820, 13.9.40), 3x Krzyz Walecznych, Medal Lotniczy br: DFC (24.10.40) us: DFC, Air Medal (11.1.44) čína: Válečný kříž

Zdroje:
forum.valka.cz
http://www.markstyling.com/hurricanemk1s_4.htm
HPM - 2000, č.3
Letectví a kosmonautika
Kronika bitvy o Británii - Miloš Weidenhöfer
Autor : Ivan Halás / Haspeklo 🕔25.10.2005 📕22.502

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře