Balada o korytnačke

Autor : Sallet / sallet 🕔04.10.2005 📕24.185

Začiatok roku 1943 sa niesol v znamení dobrých správ pre spojencov. Britská 8.armada hnala pred sebou nemecko-talianske jednotky v severnej Afrike, Američania postupovali v pacifiku a obsadili japonskú základňu Buna na Novej Guinei. 31.1.1943 kapituloval zbytok 6.armady v stalingradskom kotli a mýtus nemeckej neporaziteľnosti bol definitívne zlomený. Karta sa začala pomaly ale isto obracať. Na novy vývoj udalostí zareagovali ako prvý spojenecky plánovači ,ktorí začali hľadať nove koncepcie ako tento trend udržať. Obranne stratégie sa začali prerábať na útočné. Koniec vojny bol vtedy ešte v nedohľadné ale ty najväčší optimisti už začali plánovať niečo, čo by bolo ešte pred par mesiacmi nemysliteľné, útok na Nemecko.

 

Koncepcia

A39 Tortoise Heavy Assault Tank bol britsky ťažký tank vyvíjaný a projektovaný cez druhu svetovú vojnu. Základným poslaním tohto tanku bolo preniknúť skrz ťažko opevnené línie a vyčistiť ich pre druhosledové jednotky. Aj keď to nikdy nebolo oficiálne deklarované, pod pojmom ťažko opevnené línie bola myslená Sigfriedova línia na západných hraniciach ríše. (na obrázku)

Poňatie projektu uprednostňovalo mohutne pancierovane a z toho vyplývajúcu hmotnosť pred rýchlosťou a mobilitou stroja.
 



Keby sme sa mali striktne pridržiavať definície tanku ako takého museli by sme presunúť A39 do kategórie samohybných alebo útočných diel.

 

 

Počiatky projektu A39 siahajú do polovice februára 1943 keď Director Armoured Fighting Vehicle (ďalej D.A.F.V) vypracovala predbežnú špecifikáciu útočného tanku. Prvé predložené projekty boli A33 Excelsior (na obrázku vľavo) od English Electric Ltd, A38 Valiant (na obrázku vpravo) od Ruston and Hornsby Ltd.a napokon A39 Tortoise od Nuffield Mechanisation Ltd. Koncom februára 1943 bola špecifikácia upresnená nasledovne : Minimálna hrúbka čelného panciera by mala činiť 6" ( 150 mm ), 60% a 40% tejto hrúbky by malo chrániť boky a zadnú časť stroja. Strecha a spodok podvozku nesmeli byt tenšie ako 1" ( 25 mm ). V špecifikácii bolo mimo iného uvedene aj nasledovne : "... použitie tohto vozidla môže byt vyžadované v podmienkach kde budú dominovať protitankové prekážky a mínové polia..." a teda že "... špeciálnu pozornosť treba venovať ochrane pohonnej jednotky a dostatočnému pancierovaniu podvozku..."

 

Podľa iných zdrojov sa mala v špecifikácii vyskytovať stať v ktorej sa pojednávalo o tom že čelný pancier AFV by mal byt koncipovaný tak aby bol vysoko odolný alebo upne imúnny voči paľbe 88mm flaku. Tento fakt stoji za zmienku vzhľadom k tomu že 88mm flak bol postrachom spojeneckých tankov od začiatku vojny a jeho rozmiestnenie v obranných

líniách nepriateľa bolo vzhľadom k jeho multifunkčnému použitiu považované za samozrejmosť. Neskôr bola špecifikácia doplnená aj o problematiku výzbroje. Tu by som sa zmienil o zámere vývoja 3.7" protitankového dela (a munície), ktoré by malo mat približne rovnaké rozmery ako štandartne používaná 3" sedemnasťlibrovka. Rozmerová unifikácia vychádzala zo zámeru postupného prezbrojovania vozidiel touto novou zbraňou.

K ďalšiemu vyjasneniu úlohy útočných tankov ako takých došlo 23.aprila 1943 prostredníctvom spoločného vyhlásenia ministerstiev vojny a zbrojného priemyslu. (Joint Memorandum by the Secretary of State for War and the Minister of Supply ). Veľkú zásluhu na vypracovaní tejto správy mal junior minister at the Ministry of Supply, Duncan Sandy, ktorý koncepciu AT všemožne  podporoval. Mimo iného sa tam píše :

"Vývoj obranných mínových polí a protitankových prekážok v spojitosti s účinným protitankovým delostrelectvom smeruje k obmedzeniu použitia akejkoľvek formy útočných tankov (AT) s výnimkou zaručenia špeciálnych okolností. Protitankové delá majú prevahu nad pancierovaním tankov a predpokladáme že tento stav bude pokračovať. Prídavné

pancierovanie neumožní prekonať mínové polia a protitankové prekážky. War office napriek tomu akceptuje koncepciu ťažko pancierovaného vozidla ktoré môže byt potrebne pre útočné fázy budúcich bojov."

Cesta pre Heavy Assault Tank bola konečné otvorená.

 

Vývoj

Napriek vágnosti koncepcie a minimu skúsenosti s vývojom ťažko pancierovaných strojov sa vo firme Nuffield Mechanisation Ltd. pustili s odhodlaním do prace. V období medzi májom 1943 a februárom 1944 vypracovali nie menej ako 18 samostatných projektov (AT1-18), pričom jednotlivé projekty boli, až na výnimky, vždy ťažšie a väčšie ako ich predchodca.

Prvé koncepcie AT1-10 (36-45 ton) boli variabilne vyzbrojované v snahe nájsť vhodnú kombináciu zbraní na jednotlivé bojové účely stroja. Boli tu verzie vyzbrojene len dvojicou guľometných veží (AT2-3). Postupne bolo uvažované s rôznymi kombináciami guľometov, 20mm kanónov, mínometov, plameňometov a 6lb diel. Prvá verzia AT-1 bolo dokonca vybavená otočnou vežou v ktorej malo byt osadene 3" alebo 3.7" delo. Od tejto koncepcie však bolo pre značnú technologickú náročnosť otočného mechanizmu veže upustené. Realisticky to začalo vyzerať až u verzii AT13-16 (63-72 ton) kde sa laborovalo s kombináciou 3" alebo 3.7" dela a guľometov. Verzie AT17 a 18 boli vyzbrojené kombináciou

guľometov a plameňometov. Všetky verzie bez výnimky boli ale zasvätené hľadaniu optimálnej kombinácie výzbroje a pancierovania, základnej to problematiky každého bojového vozidla.

24.septembra padlo rozhodnutie. Práca na projektoch A33 a A38 boli po vyhotovení jedného resp. dvoch prototypov zastavene a zelenú dostal A39 Tortoise prototyp AT-16.

Začiatkom februára 1944 bol AT-16 dokončený a tanková komisia (Tank Board) započala testovanie stroja. Pretože čas neúprosne tlačil a dôkladné testovanie si vyžadovalo niekoľko týždňov bolo rozhodnuté o výrobe prvej 25 ks série korytnačiek, na základe prototypu AT-16 bez ohľadu na výsledky testov. Stroje sa mali dostať k bojovým jednotkám v septembri 1945. Komisia akceptovala takýto postup a zástupca náčelníka generálneho štábu (Deputy Chief of the Imperial General Staff-DCIGS) sľúbil získať podporu pre presadenie projektu na vyšších miestach. Pôvodný AT-16 z apríla 1943 sa od výrobnej serie z februára 1944 už značne líšil a bol to vlastne už upne iní stroj. Vývojové prace totiž pokračovali aj počas výroby a zmeny v projekte sa okamžité zapracovali do vyrábaných strojov. Najmarkantnejšie sa tieto zmeny prejavili na navŕšením pancierovania až na hrúbku 11" a z toho vyplývajúcej operačnej hmotnosti 77 ton.

 

S blížiacim sa koncom vojny bolo jasné že korytnačka svoje poslanie nestihne bolo teda rozhodnuté okresať pôvodnú objednávku na šesť strojov.
 

Vojna skončila bez toho aby sa A39 zapojili do bojov. Napriek tomu práce na rozpracovaných strojoch pokračovali aj keď už nie „vojnovým“ tempom. V roku 1946 bola A39 vyslaná do Nemecka kde sa prevádzali prejazdové skúšky na zbytkoch opevnenia a palebné skúšky na ukoristenej nemeckej technike ( tanky Panther ). Korytnačka sa v testoch ukázala ako spôsobilá a jej hlavňová vyzbroj bola presná a účinná. Napriek tomu jej hmotnosť blížiaca sa k 80 tonám a značné rozmery spôsobovali pri presunoch k miestu nasadenia neprekonateľné problémy (nutne spevňovanie mostov a komunikácii, obmedzenie ostatnej dopravy  atd.)

Skúšky boli riadne naplánované, uskutočnené a vyhodnotené. Po nich bol projekt A39 definitívne zrušený.


Špecifikácia

Označenie: A39 Tortoise Heavy Assault Tank

Posádka: 7 (veliteľ, vodič, strelec, 2x nabíjač, 2x guľometčík)

Bojová hmotnosť: 77 000 kg

Dĺžka: 33ft ( 10050 mm )

Šírka pásu: 36in ( 915 mm )

Šírka: 12ft 10in ( 3910 mm )

Výška: 10ft ( 3050 mm )

Primárna vyzbroj: 32 Pounder 3.7“(94mm)Tk Mk I / Q60

Odmer hlavne: +20,-20 °.

Sekundárna výzbroj: 1+2 x 7.92 cal. Besa MG / Q7500

Pancier: Max.279mm( 11" ), Min.25mm( 1" ), bok 125 mm( 5" )

Pohon: Rolls-Royce Meteor V

Prevodovka: Merrit šesť rychlostná

Stúpavosť: 30 °

Pomer výkon/sila: 8.5 hp/ton

Tlak na podložku: 12 p.s.i ( 8436 kg/m2 )

Maximálna rýchlosť: 12 mph ( 19.3 km/h )

Odpruženie: torzné

Dojazd cesta/terén: 45/25 míľ ( 72/40 km )

Prekonanie vertikálnej prekážky: 36 in ( 0.9 m )

Prejazdová šírka zákopu: 8ft ( 2.5 m )

 

Podvozok A39 bol rozdelený prepážkami na tri časti. Predná časť obsahovala šesť rychlostnú prevodovku Merrit, uprostred sa nachádzal bojový priestor posádky a vzadu bol umiestnený motor Rolls-Royce Meteor V, palivové nádrže a chladiace ventilátory.

Odpruženie pozostávalo zo štyroch zväzkov na každej strane. Každý zväzok bol zložený z dvoch párov kolies. Každá dvojica  bola spojená priečnou torznou tyčou. Každé koleso sa mohlo pohybovať nezávislé od druhého čo zabezpečovalo nezvykle plynulú jazdu. Napriek tomu bolo odpruženie vystavene enormnému namáhaniu vyplývajúcemu z veľkej operačnej hmotnosti stroja. Len na podvozku bolo umiestnených okolo 200 mazacích miest čo bola skutočná údržbárska nočná mora.

  

Výzbroj

Pôvod zbrane sa datuje do októbra 1942 keď armáda začala hľadať zbraň o 25% efektívnejšiu ako bola dovtedy najlepšia britská protitanková zbraň 3" sedemnásťlibrovka. Toto sa dalo dosiahnuť dvoma spôsobmi, novou zbraňou alebo novou muníciou pre starú zbraň. Zlepšenie vlastnosti sedemnásťlibrovky novou muníciou vyžadovalo použitie munície s wolframovým jadrom, ktorého bol akútny nedostatok. Keďže je vystrelený projektil väčšinou nenávratne stratený, bolo takéto plytvanie neprípustné a pristúpilo sa k vývoju novej zbrane.
 

32 Pounder Tk Mk I bol vyninutý z britského 3.7" ťažkého protilietadlového dela. (na obrázku ) Munícia bola delená na pohonnú zložku a samotný granát. Z tohto dôvodu boli v posádke dvaja nabíjači. Zbraň bola umiestnená vpredu mohutne pancierovanej nadstavby. Odmer zbrane bol limitovaný na +/-20° od prednozadnej osi tanku. Pri upevnení zbrane neboli použité tradičné ložiskové čapy, ale hlaveň prechádzala skrz mohutný guľový čap, ktorý zabezpečoval sférický pohyb hlavne. Mierenie bolo ovládané servopohonom.

Pre zbraň boli vyvinuté dva druhy munície APCBC a HE. Niektoré zdroje sa zmieňujú aj o APDS a APCR munícii pre danú zbraň, tento fakt sa mi ale nepodarilo overiť.

Hmotnosť protipancierovej APCBC/T Mk.1-3 strely bola 32lb (14.5kg) a dokázala preraziť 30° sklonený čelný pancier Panthera zo vzdialenosti 950 yardov čo je asi 868 metrov.

Vysoko výbušné strely H.E. Mk.1-3 boli plnene T.N.T. a vážili 28lb (12.7 kg). Boli určené k paľbe na "mäkké ciele" ako bola pechota, palebne postavenia, nespevnene budovy, zruby a apod.

Na odpálenie granátov sa používala podľa potreby plná alebo redukovaná náplň pohonnej zložky. Plná náplň ( Full Charge ) bola tvorená pohonnou zložkou N/S 198 - 054y a rozbuškou No.9 Mk.3 a vážila 14lb 1oz ( 6.4 kg ).

Redukovaná náplň ( Reduced Charge ) bola tvorená pohonnou zložkou WM/t211 - 100 a rozbuškou No.11 Mk.3 a vážila 4lb 7oz ( 2.0 kg ). Tank niesol celkovo 60 ks hlavnej munície.

Pomocnú výzbroj tvorili tri 7.92mm guľomety Besa. Jeden je umiestnený v ľavom hornom rohu nadstavby a bol sférický lafetovaný. Na vrchu nadstavby bola na pravej strane umiestnená malá otočná strelecká veža s Besa dvojčatami. Stropná strelecká veža bola vybavená blokovacím zariadením, ktoré znemožňovalo viest paľbu do výčnelkov na trupe a ponad otvory posádky aby sa zamedzilo nehodám. Kapacita guľometnej munície bola 7500 ks. Guľomety Besa boli jedinečným fenoménom vo výzbroji britskej armády preto si o nich povedzme trochu viac.


Guľomet Besa nebol nič viac ako licenčne vyrábaný československý guľomet ZB 1937 konštruktérov Václava Holka a Miloslava Rolčíka. ( na obrázku )

Licenčná zmluva s britskou firmou BSA (Birmingham Small Arms) Ltd. bola podpísaná už v roku 1936 a v roku 1938 zadala britská vláda prostredníctvom Ministerstva vojny firme prvú zákazku. Prvé zbrane sa dostali k jednotkám v roku 1939 a okamžite sa stali pre svoju spoľahlivosť a nenáročnú údržbu miláčikom britských tankistov.

Tento ideálny stav ale nemal mat dlhé trvanie. Britské ministerstvo zbrojného priemyslu malo snahu štandardizovať muníciu a pretože Besa používal na britské pomery neštandartnú muníciu 7.92 x 57 mm Mauser došlo ku sporu so zbytkom armády ktorá preferovala štandartnú .303 inch (7.7 mm) muníciu. Prípadná prestavba zbrane na štandartnú muníciu pri zachovaní jej vlastnosti nebola možná a spor sa predlžoval. Británia bola vo vojne a bolo treba čo najrýchlejšie nájsť riešenie. Tým najrýchlejším sa ukázal byť starý dobrý kompromis. Nakoniec teda tankisti doslova vytrucovali svoju milovanú zbraň a s ňou aj jednu fabriku na výrobu potrebnej 7.92 x 57 mm Mauser munície. ( na obrázku )

Zbraň bola vyrábaná do konca druhej svetovej vojny. So skončením výroby začala byt BESA vytláčaná úspešnejšími povojnovými modelmi.

Špecifikácia  zbrane

Označenie: 7.92 cal Besa MG

Kaliber: 7.92 mm

Dĺžka hlavne: 0.736 m

Munícia: 7.92 x 57 mm Mauser

Zásobník: pasový

Celková dĺžka: 1.105 m

Celková hmotnosť: 21.46 kg

Kadencia: 500/800 rán/min

Úsťová rýchlosť: 878 m/s

Hmotnosť projektilu: 9.97 g 

Na fotkách korytnačky z Bovington Tank Museum som zbadal namontovane aj 2" vrhače zadymovacích granátov.

 


Na záver

Keď sa pozriete na "monštrum" akým A39 bezpochyby bolo, začne vás to zvádzať k jeho porovnávaniu s jeho nemeckými protivníkmi Elephant, Jagdtiger a Jagdpanther. Začnete sa zamýšľať nad tým aké by to bolo "keby" sa stretli v priamom boji. Lenže v živote a vo vojne obzvlášť žiadne "keby" neexistuje.

História ľudstva je priamo spojená s vývojom zbraní. Počas tohto vývoja vzniklo niekoľko zbraní, ktoré predbehli svoju dobu o desiatky (AK-47) alebo stovky rokov (kuša).

A39 Tortoise Heavy Assault Tank patrí žiaľ do kategórie zbraní ku ktorým čas milosrdný nebol.

 

 

Zdroje
1) http://www.armourinfocus.co.uk/a39/
2) http://en.wikipedia.org/wiki/Tortoise_(tank)
3) http://lexikon.freenet.de/A39_Tortoise
4) http://www.rememuseum.org.uk/arms/machguns/armmg3.htm
5) http://en.wikipedia.org/wiki/Besa
6) http://www.geocities.com/Augusta/8172/panzerfaust5.htm
7) http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/550
8) http://www.wwiivehicles.com/unitedkingdom/heavy_assault/tortoise_a39.html
9) http://www.angelfire.com/nj/ww2/serviceawards.html

 

Autor : Sallet / sallet 🕔04.10.2005 📕24.185

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře