Gran Chaco II

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔28.08.2005 📕9.687

Vzdušné boje
Počas troch rokov trvania vojny o Grand Chaco, od 15. júna 1932 do 12. júna 1935, sa odohralo probližne 20 leteckých súbojov, z ktorých si teraz 18 bližšie popíšeme. Prvé lietadlo zostrelené v oblasti bolo bolívijske Vickers Vespa N°5, v ktorom letel Tte. Elias Belmonte a SubTte. Armando Saavedria. 27. júla 1932 ich zostrelila paraguajská palba zo zeme. Lietadlo bolo úplne zničené a posádka bola zajatá.

1) 9. september 1932
V tomto istom dni sa začala aj jedna z najväčších bitiek vojny a tiež aj prvý vzdušný boj, keď sa stretli bolívijské Breguet XIX a Vickers Scout s 2 paraguajskými Potez 25-A2. Potezy vykonávali prieskumnú a bombardovaciu misiu nad pevnosťou Boqerón, keď boli napadnuté bolívijskými lietadlami. Paraguajský Potez N° 5 mal posádku v zložení Emilio Rocholl ako pilot a Roman Garcia ako strelec, N° 6 Trifón Benitez Vera ako pilot a Carmelo Peralta ako strelec. Bolívijský pilot v Breguete Jorge Jordan Mercado ťažko zranil Rocholla, ale ten bol ešte schopný udržať kontrolu nad strojom. Potez N° 6 mu prišiel na pomoc, ale okamžite bol napadnutý Scoutom. Kým Beznitez Vera útočil na Jordanov Breguet, jeho strelec Peralta sa snažil postarať sa o Scouta guľometmi Madsen. Pre neznámy dôvod (niekde sa udáva pre nedostatok paliva) major Jordan opustil priestor. Oba Potezy leteli vo formácií na základňu a strelci odháňali Scouta, ktorý po pár minútach odletel. Garcia musel prebrať od Rocholla riadenie, pretože ten stratil veľa krvi. Garcia mal šťastie, pretože knipel v jeho kokpite nebol ešte odstránený. Oba Potezy pristáli bez ďalších problémov na základni Isla Taguáto, odkial bol Rocholl prevezený do nemocnice v Asuncióne. Obe lietadlá dostali veľa zásahov, ale ani jeden nespôsobil vážne škody a po malých opravách sa boli bojaschopné. Počas ďalších bojov o Boqeurón sa neodohral už žiadny ďalší vzdušný boj. Paraguajské Potezy a Wibaulty 73 počas týchto bojov uskutočnili 12 bombardovacích misií a 15 prieskumných misií. Bolívijské letectvo uskutočňovalo podobné misie, ale v inom čase ako Paraguaj.

2) 6. október 1932
Počas bojov o Arce 2 Paraguajské Potezy 25 (N°3 Tomás Ruffinelli ako pilot, Román García ako strelec a N°4 Carmelo Peralta ako pilot a Isidoro Jara ako strelec) bombardovali bolívijské pozície, keď ich napadol jeden Breguet XIX (Arturo Valle – pilot a delostrelecký pozorovateľ  por. Garía). Valleho úsilie nazabránilo Potezom pokračovať v bombardovaní až pokiaľ im nedošla munícia. Potezy ostali vo formácií a strelci naďalej strielali do Breguetu. Všetky lietadlá sa vrátili na svoje základne, nikto nebol zranený, iba lietadlá boli ľahko poškodené.

3) 13. október 1932
Potez 25 (Tomás Ruffinelli a ako strelec Gonzalo Palau) uskutočňovali fotografický prieskum nad bolívijskými pozíciami pri Arce, keď na nich zaútočil bolívijský Vickers Vespa (pilot podplukovník Santalla, strelec major Vasquez). Obe lietadlá po sebe navzájom strielali a asi po 20 minútach sa vrátili na svoje základne. O 3 dni neskôr 2 Potezy bombardovali bolívijské opevnené pozície a spôsobili Bolívií straty vo výške približne 300 vojakov. Fotografie, ktoré získal Paraguaj na prieskumnej misii 13. októbra boli veľmi dôležité na naplánovanie útoku, ktorý začal 23. októbra. 25. októbra 2 ďalšie Potezy v sprievode 2 Wibaultov bombardovali bolívijské pozície pri Aliguatá, pričom zničili palivové nádrže a sklady výbušnín. Misia nebola narušená bolívijskými lietadlami.

4) 3. december 1932
Počas bitky o Saavedra uskutočnili všetky Potezy, ktoré boli k dispozícií v oblasti Chaco množstvo prieskumných a bombardovacích misií. Počas jednej prieskumnej misie nad opevnením Saavedra bol Potez (N°7 Tomás Ruffinelli a Trifón Benitéz Vera) napadnutý dvoma bolívijskými Vickers Scout. Napriek presile Bolívijcov sa im  nepodarilo Potez zostreliť, Ruffinelli utiekol nebezpečným letom v minimálnej výške.

5) 4. December 1932
Potez (N°6 Trifón Benitéz Vera a del. Pozorovateľ Ramón Avalos Sánchez) boli na prieskumnej misii, keď na nich zaútočili 3 bolívijské Scouty. Manévre Benitéza Very nestačili a Scout pilotovaný kapitánom Rafael Pabón sa dostal do výhodnejšej pozície za Potez. Avalos Sanchez  po ňom začal strielať z dvojitého guľometu Madsen, ale okamžite ho zabila spŕška guliek z bolívijského lietadla. Benitéz Vera si hneď domyslel, že bez ochrany zozadu sú jeho šance malé. Klesol až k vrcholkom stromov a skúšal utiecť Bolívijcom. Scout, ktorý bol rýchlejší ako Potez sa nebezpečne priblížil, ale Pabónovi pravdepodobne zlyhal jeden guľomet, tak sa rozhodol do Potezu naraziť. Benitéz Vera (jeden z najlepších Paraguajských pilotov, ktorý ukončil školu ako druhý najlepší, hneď za kapitánom Aponte) odhadol správne úmysel Pabóna a podnikol úhybný manéver. Pabón si druhý krát naletel za Benitéza a skúsil vystreliť. Tentokrát bol úspešný a Benitéz Vera bol ťažko zranený, následne stratil kontrolu nad svojim strojom a zrútil sa za bolívijskými líniami juhozápadne od Saavedri. Telá Benitéza Veri a Avalosa Sanchéza boli objavené bolívijskými jednotkami a pochované na vojenskom cintoríne Muńoz so všetkými vojenskými poctami. Kapitán Pabón preniesol nad ich hrobom pri pohrebe tieto slová:

„...Rytieri vzduchu, obete vlastného hrdinstva, statoční vášho ľudu, padli ste vo vznešenom a udatnom boji. Osud ma spravil vašim premožiteľom, ale keď príde na smrť, tak tu nie sú porazení alebo víťazi. Vaše telá ostanú odpočívať v bolívijskej pôde, obklopené rešpektom a obdivom vašich druhov.“

Pabónové šlachetné gesto bolo prvé od konca Prvej svetovej vojny. Zo zostreleného Potezu bola vrtuľa a smerovka prevezená do La Paz, kde ostala do dnešných dní.

Až do polovice roku 1933 sa od neodohral žiadny ďalší vzdušný boj, pričom obe letectvá ostávali veľmi aktívne pri bombardovacích a prieskumných misiách. V Paraguaji nahradili Fiaty Cr.20 Wibaulty, ktoré sa premiestnilo do Asunciónu pre prípad náletu. Bolívijské Vickers Vespa a Scout a Breguety XIX boli nahradené strojmi Hawk, Osprey a Falcon. Potezy 25 ostali v paraguajskom letectve slúžiť počas celého konfliktu. Tieto pomalé a lenivé lietadlá zachránili Paraguajcov pri Nanawe, kde zásobovali ich opevnené pozície vodou, jedlom a muníciou.

Našťastie pre Paraguaj pri Nanawe žiadne bolívijské lietadlo neútočilo na Potezy, ktoré svojim zásobovaním pomohli armáde prelomiť obliehanie.

25. februára 1933 bol Vickers Vespa (N°6 Arturo Valle – pilot a José Max Ardiles – strelec) na prieskumnej misií nad Paraguajskými pozíciami zostrelený protilietadlovou paľbou. Obaja letci zomreli a boli pochovaný na cintoríne v Tolede so všetkými vojenskými poctami. Počas pohrebu dva bolívijské Scouty preleteli nad cintorínom bez toho aby na ne zaútočila PVO a zhodili 2 smútočné kvetinové vence. Toto bola vážna vec (pohreb zostreleného letca) rešpektovaná oboma stranami.

Je treba poukázať, aké boli dôležité bombardovacie misie. Jedna z najúspešnejších a najničivejších sa odohrala 3. júna 1933, keď 6 Potezov sprevádzaných 2 Fiatmi Cr.20 bombardovalo Platanillos bez akéhokoľvek odporu bolívijského letectva. Výsledkom boli veľké straty na životoch a veľké množstvo zničeného armádneho materiálu.

6) 11. Jún 1933
Príchodom Fiatov Cr.20 bola sformovaná 11. stíhacia peruť „Los Indios“ na základni Isla Poí. Po návrate z eskortnej misie 3 Potezov boli 3 Fiaty Cr.20 odstavené vedľa dráhy, keď sa rozoznel alarm signalizujúci nálet. Fiaty okamžite vzlietli (11-1 kpt. Bernardino Alvarez, veliteľ perute, 11-3 por. Román García a kpt. (Honoris Causa) Vladimir Porfenenko), aby zaútočili na 4 nepriateľské lietadlá. Bolívijský piloti prekvapený novými strojmi napriek rozkazu odhodili svoje bomby aby odlahčili lietadlá, porušili formáciu a začali ustupovať, pomalšie ale manévrovatelnejšie  Fiaty na Ospreye zaútočili, pričom ich niekoľko guliek zasiahlo.  Garcia sa dostal so svojím Fiatom tesne za jednoho Ospreya a niekoľko krát sa ho pokúsil zostreliť, ale neúspešne. Po krátkom prenasledovaní sa všetky lietadlá vrátili na svoje základne.

7) 12. júna 1933
Ospreye, Hawky a jeden Scout mali naplánované zaútočiť na paraguajskú základňu Isla Poí. Paraguajci však zistili približujúce sa lietadlá a na obranu vzlietla skupina Fiatov (11-3 Tomás Ruffinelli, 11-1 Walter Gwynn, 11-5 Román García). Pozemný personál odtlačil Potezy od runwaye do spevnených úkrytov, ktoré boli v hustej vegetácií takmer neviditeľné zo vzduchu. Fiaty vyleteli do výšky približne 2 500 metrov a z tejto výšky zaútočili na prvé tri Hawky, ktoré sa akoby zázrakom otočili a opustili oblasť. Ďalšie 3 Hawky a Scout do oblasti zaútočiť na Fiaty, kým Ospreye pokračovali smerom na Isla Poí.

Poručíkovi Ruffinellovi sa podarilo získať výhodnú pozíciu za Hawkom, pričom ho niekoľko krát trafil, ale nezostrelil. Podobných súbojov bolo viac, ale všetky mali rovnaký výsledok. Medzitým sa Ospreye blížili k Isla Poí a Paraguajci museli prestať bojovať s bolívijskými stíhačkami a pustili sa za Ospreymi. Niekoľko míľ pred Isla Poí  na ne zaútočili, Ospreye pod paľbou museli odhodiť bomby a opustili oblasť. Na základňu sa vracali aj Hawky, iba samotný Scout útočil na Fiaty, pričom sa mu podarilo pravdepodobne zostreliť veliteľa letky Gwynna, ktorý ešte nebol úplne zotavený po nehode na 11-9. Doktori mu povedali že potrebuje odpočinok, ale on ho odmietol so slovami: „Bojový pilot si nemôže užívať taký luxus ako je odpočinok keď vlasť potrebuje každého z nás.“ Jednému z pilotov zvyšných Fiatov sa zdalo že Gwynn odpadol pri jednom úhybnom manévri. Vyšetrovacia komisia po preskúmaní stroja 11-1 skonštatovala, že guľky z Vickersu majora Luis Ernst Rivera nezničili žiadne dôležité časti lietadla. Následne vykonaná pitva nenašla v gwynnovom tele žiadne guľky a ani poškodenie od nich. Oficiálny záver komisie bol, že Fiat Cr.20 11-1 pravdepodobne nebol zostrelený.

Počas roku 1933 sa už žiadne ďalšie vzdušné boje neodohrali. Ofenzíva paraguajskej armády pokračovala a paraguajský vojaci zajali tisícky Bolívijcov a počas bojov pri Campó Via získali tony munície a zbraní vrátane protiliedadlových diel Oerlikon, ktoré boli neskôr použité proti Bolívií. Potezy v sprievode Fiatov  pokračovali v bombardovaní bolívijských pozícií bez akéhokoľvek útoku bolívijských stíhačiek. Zaujímavé je, že Bolívia vo svojej stratégií nepočítala s bombardovaním kľúčových zásobovacích ciest: železnicu do Puerto Cassado používanú na dopravu jednotiek, jedla, liekov, náhradných dielov, motorov, munície, lietadiel na opravy do Asunciónu a ďalších vecí, potom železnicu cez rieku Rio Paraguay neďaleko Isla Poí a nakoniec lode na Rio Paraguay prepravujúce do oblasti dôležité zásoby.

8) 9. jún 1934
9. júna 1934 bol na prieskumnej misii nad bolívijskými pozíciami pri Pique Franco Potez 25 (N°13 pilot Homero Duarte a strelec Job von Zastrow) napadnutý Curtissom Osprey (pilot Jesús Mérida, strelec Alfredo Pacheco). Asi po 20 minútach vzájomného strielania sa obe lietadla vrátili na základňu.

9) 10. jún 1934
Počas prieskumnej misie nad bolívijskými pozíciami pri Algodonal bol Potez 25 (N°10, Osvaldo Salerno Netto a Alejandrino Martinez) napadnutý 2 Hawkmi. Mertinez trafil jedného Hawka a ten sa musel okamžite vrátiť na základňu, kde bol opravený a do služby sa vrátil o niekoľko dní neskôr. Druhý Hawk získal za Potezom dobrú pozíciu a pokúsil sa ho zostreliť, ale neúspešne, pretože Salerno klesol na minimálnu výšku a spomalil na rýchlosť iba o niečo väčšiu ako je pádová rýchlosť Potezu. Pre Hawk bolo nemožné udržať si svoju výhodnú pozíciu a tak prenasledovanie ukončil. Oba stroje sa vrátili späť na základňu.

10) 18. jún 1934
Na prieskumnej misii nad Caminom V a El Carmen zaútočil na Potez (N°15 Homero Duarte a Job Von Zastrow) na Hawk major Rafael Pabón. Von Zastrow odpovedal na jeho útok svojím dvojitým guľometom Madsen. Duarte spravil ostrý pravý obrat a klesol na úroveň vrcholov stromov a ako aj v predchádzajúcich prípadoch znížil svoju rýchlosť na minimum. Pabón v tomto prípade nemohol nič robiť, pretože pádová rýchlosť Hawka bola vyššia ako Potezu, nalietavať na Potez bolo tiež nebezpečné, pretože by sa príliš dlho vystavoval paľbe z guľometov Potezu. Potez aj Hawk sa vrátili späť na základňu.

11) 26. jún 1934
3 Potezy (N°15 Homero Duarte (veiteľ) a Job Von Zastrow, N°11 Osvaldo Salerno Netto a Alejandrino Martinez, N°5 Arsenio Vaesken a César Corvolán Doria) mali za úlohu bombardovať najsilnejší bolívijský sektor. Na obranu sektora priletel Cutriss Osprey (José Chacon a Luis Torres Pascoe) a Hawk (Rafael Pabón). Potezy leteli celý čas vo V formácií a tú si udržali počas celého útoku, keď zhodili približne 400 kg bômb. 6 guľometov Madsen poskytovalo Potezom zo zadu dostatočnú obranu proti Curtissom, ktorých opakované pokusy o zostrelenie Potezov boli neúspešné. Počas jedného útoku bol zasiahnutý Osprey a musel sa vrátiť na základňu, kde pristál bez väčších problémov. Pabón sa tiež rozhodol vrátiť, pretože sa mu nedarilo porušiť formáciu Potezov.

Za túto misiu bola skupina vyznamenaná.

12) 8. júla 1934
Formácia 4 Potezov bola na bombardovacej misií pri Ballivian. Pozostávala z N°13 veliteľ Isidoro Jara a Fabio Martinez, N°15 Homero Duarte a Job Von Zastrow, N°5 Arsenio Vaesken a César Corvolán Doria a N°10 v ktorom leteli uruguajskí dobrovoľníci Luis Tuya a Alejandrino Martinez.

Opevnenie Ballivian bola jedna veľká pevnosť, kde bolo umiestnených približne 19 000 vojakov, 200 zásobovacích nákladných aut a 8 Ospreyov. Paraguajský útok posádku úplne prekvapil, pričom spôsobil veľké straty na životoch, zničil desiatky nákladných aut, runway a zásobníky leteckého paliva. Poškodených bolo aj 5 Ospreyov.

Aj keď poškodená dráha zabránila vzletu ostávajúcich Ospreyov, z neďalekej základne prišli na pomoc 4 Ospreye, ktoré okamžite zaútočili na Potezy. Jara nariadil držať tesnú formáciu aby sa Potezy mohli lepšie brániť pred Ospreymi. Strelci z Potezov zasiahli 2 Ospreye a tie sa museli vrátiť na základňu. Ďalšie 2 Ospreye pokračovali v útoku, pričom spôsobili ľahké zranenia Martinezovi, Vaeskenovi a Corvolánovi. Napriek zraneniu sa Vaesken stále držal vo formácií. Počas ďalšieho útoku sa Von Zastrow ocitol vo vynikajúcej pozícií a ťažko poškodil jeden Osprey (Eliodoro Nery a René Dorado), ktorý sa vzápätí zrútil. Pád neprežil nikto neprežil.

Za túto misiu obdržala peruť Potezov vyznamenanie.

13) 31. júl 1934
Dva bolívijské Scouty bombardovali základňu Picuiba, pričom nespôsobili žiadne väčšie škody. Zo základne vzlietol Fiat Cr.20 11-7, ktorý pilotoval porčík Osvaldo Salerno Netto, aby odpovedal na bolívijský útok. Bolívijci okamžite po dokončení misie opustili oblasť.

14) 12. augusta 1934
V auguste 1934 si Estigarribia zavolal kapitána Leandro Aponte (veliteľa vzdušných síl), aby ho informoval o novej bolívijskej armádnej skupine pod velením generála Lanza sformovanej v oblasti Ingavi, na sever El Chaco. Úlohou tejto skupiny bolo zaútočiť na oblasť hlbokú približne 160 km, kde patrila aj železnica Puerto Cassada, ktorá patrila medzi najdôležitejšie zásobovacie trate. Celá táto oblasť bola „piccada“ – železnica v hustom kroví. Pre plne vyzbrojenú armádu bolo nemožné sa tu pohybovať, preto sa budovala nová cesta.

Estigarribia nariadil Apontemu aby letectvo pozorne sledovalo oblasť medzi Ingavi, Sucre, Madrejón a Florida, a aby túto spávu okamžite predal veliteľstvu. Hlavná časť základne bola z Isla Poí premiestnená do Lopez de Filippis (Bolíviou nazývaná Camacho). Na základni bola umiestnená 1. a 2. prieskumná a bombardovacia peruť zložená z Potezov 25 a 11. stíhacia peruť s Fiatov Cr.20.

Misiou bol poverený kapitán Carmelo Peralta a poručík Rogelio Etcheverry, ktorí si vybrali Potez 25 N°11. Pretože v oblasti nebola hlásená aktivita bolívijského letectva, na  prieskumnú misiu vzlietol bez sprievodu. Počas skorých ranných hodín lietadlo vzlietlo a smerovalo na východ k železnici Casado a po 2 hodinách letu našli novovybudovanú cestu smerujúcu k opevneniu „Cnel. Bogado“. Let ďalej pokračoval do oblasti Pitianta, kde sa stočil smerom na sever k Floride a Madrejón. Pri prelete nad Madrejónom bolo bolívijské lietadlo na dráhe.

Bolívijci okamžite vyhlásili poplach a vydali rozkaz zostreliť prieskumné lietadlo. Zo základne vzlietol Curtiss Osprey N°78 s pilotom Rafaelom Pabónom, ktorý mal za strelca Mario Calvo.

Zo začiatku Paralta ani Echeverry nevedeli o tom, že zo základne vzlietol Osprey aby ich zostrelil a pokračovali v lete smerom na juh. Po chvíli si Echeverry všimol Osprey, ktorý sa k ním blížil veľkou rýchlosťou. Pabón hneď po priblížení vystrelil na paraguajské lietadlo, ale nespôsobil Potezu žiadne poškodenie a ani nezranil posádku. Peralta sa obával, že nie je na boj pripravený rovnako dobre ako jeho protivník a tak začal klesať na minimálnu výšku. Pabón na neho zaútočil znovu, ale pre väčšiu rýchlosť ho mal pred sebou len pár sekúnd. Vtedy si Peralta spomenul na slová majora Vicente Almandos Almonacid „Nepriateľ má oveľa lepšie lietadlá ako my. Keď sa ocitnete vo vzduchu bez sprievodu stíhačov, leťte na úrovni vrcholov stromov a čo najkľukatejšie. Toto vás zachráni.“.

Peralta začal kľučkovať s lietadlom a tak zabránil Pabónovi, aby ho mohol vôbec zamerať. Pabon vystúpil do väčšej výšky a rozhodol sa na Potez podniknúť strmhlavý útok. Počas druhého pokusu o strmhlavý útok sa Osprey ocitol na pár sekúnd v zameriavači Echeberryho guľometov Madsen, ktoré počas tohto času stále strielali. Zrazu začal motor Ospreya dymiť, ako sa neskôr ukázalo, guľky zasiahli dôležitú časť motora. Jedna guľka prešla cez zameriavač guľometov Ospreya a zasiahla Pabóna presne do čela. Následne Osprey havaroval. Po prelete nad troskami Ospreya nevidela posádka Potezu nikoho z posádky sa hýbať. Peralta aj Echeverry podľa tradície obom padlým letcom pri prelete zasalutovali. Osprey padol v oblasti Floridy približne o 9:40.

Potez 25 N°11 sa potom vrátil na základňu Lopez de Fillipis (teraz Ciudad Mariscal Estigarribia), kde Peralta odstavil lietadlo vedľa dráhy a išiel podať hlásenie Apontemu. Keď si Aponte všimol peraltovu náladu, spýtal sa ho:
- “Cítite sa zle pre to čo sa stalo, kapitán Peralta?“
- “Áno kapitán, je smutné vidieť padať kolegu a potom plamene“ na čo mu Aponte odpovedal:
- „Uvedomte si že ten zostrelený ste mohli byť vy. Spomente si čo sa stalo Benitézovi Vera a Avalosovi Sanchéz. Získali ste pre Paraguaj právoplatný zostrel.“.
Potom išiel Aponte predať hlásenie Estigarribiovi. Ale ešte pred tým než mal možnosť zasalutovať nadriadenému dôstojníkovi ho Estigarribia objal a zagratuloval mu so slovami: „Gratulujem kapitán Aponte, vaši chlapci práve zostrelili majora Pabóna! Naša spravodajská služba o tom zachytila rádiovú správu určenú pre bolívijské velenie.“

15) 22. september 1934
Potez 25 N°5 (Homero Duarte a José C. Rios) boli na prieskumnej misií nad sektorom Algodonal. Sprevádzal ho Fiat 11-5 (Tomás Ruffinelli) a 11-7 (Osvaldo Salerno Netto). Pri lete boli napadnutý niekoľkými Ospreymi, Fiaty sa okamžite pustili do boja a Potez pokračoval vo svojej misii. Všetky lietadlá sa vrátili späť na základňu bez vážnejšieho poškodenia.

16) 23. september 1934
Potez 25 N°11 (Carmelo Peralta a Rogellio Echeverry) sa vracal z prieskumnej misie nad Algodonalo s ochranou 2 Fiatov (11-5 Ruffinelli a 11-7 Abelardo Bertoni), keď sa nad leteckou základňou Picuiba dostali do kontaktu s 3 Ospreymi. Počas boja sa Ruffinelli otočil doľava aby si skontroloval blížiaceho sa Ospreya. Keď sa otočil späť, zistil že jeho veterný štítok je celý deravý. V prípade že by sa neotočil, guľky by ho určite zasiahli a zabili. Po niekoľkých minútach boja sa všetky stroje vrátili na svoje základne bez ťažšieho poškodenia. Niekoľko dní na to Estigarribia spýtal Raffunelliho:
- „Povedzte mi kapitán, koľko máte rokov?“
- „24, generál“, na čo Estigarribia povedal:
- „Nie kapitán. 2 dni, pretože vtedy ste sa znova narodili.“

17) 11. december 1934
Potez 25 N°13 (Arsenio Vaesken a Abelardo Bertoni) bol na prieskumnej misii nad sektorom El Carmen, keď sa dostal do súboja s dvoma Hawkmi. Streľba Hawkov zničili Potezu motor a Vaesken sa rozhodol núdzovo pristáť. Okamžite ako sa Potez zastavil, tak ho Vaesken a Bertoni rýchlo opustili, ešte predtým ako začal horieť. Posádka bola bez problémov zachránená bez zranení a do služby sa vrátila o niekoľko dní nesôr. Toto bolo posledné paraguajské lietadlo zostrelené vo vzdušnom boji počas vojny o Chaco.

26. decembra 1934 bol paraguajskou PVO zostrelený Curtiss Hawk N°30 (por. Carlos Lazo de la Vega) na prieskumnej misii nad Puesto Central.

18) 10. januára 1935
Posledný vzdušný boj vo vojne o Chaco sa odohral päť mesiacov pred jej koncom, aj keď bombardovanie a prieskumné misie pokračovali až do jej konca. Do posledného boja sa zapojili: Potez 25 N°15 (José Maria Fernandéz a José Candido Rios), Potez 25 N°12 (Homero Duarte a Héctor Vellejos), Potez 25 N°5 (Benitez Sanchez Leyton a Juan Amarilla) a 5 bolívijských Hawkov (Luis Ernst Rivera, Juan Antonio Rivera, Alberto Alarcón, Alberto Paz Soldán a Luis Soria). Fernandéz nariadil Potezom letieť v tesnej formácií v minimálnej výške a rýchlosti. Ešte pred tým ako Hawky stihli zaútočiť stihli Potezy zhodiť svoje bomby na ciel. Zdalo sa že V formácia Potezov je nerozbitelná pre rýchle Hawky, na ktoré ešte strielali aj strelci z Potezov. Jeden Potez dostal niekoľko zásahov do motora, ale na základňu sa mu ešte podarilo doletieť. Všetky lietadlá, ktoré boli v boji zapojené sa vrátili na základne. Všetky lietadlá boli opravené a slúžili až do konca vojny.

Pred tým ako sa vojna skončila, bolo ešte zostrelených niekoľko lietadiel protivzdušnou obranou. 12. januára 1935 bol zostrelený Curtiss Falcon N°207 (Aurelio Roca a Heraclio Melgar) v oblasti Vallamontes. Pád lietadla neprežil pilot, strelec sa z ťažkých zranení vyliečil.

Posledné lietadlo zostrelené v tejto vojne je pravdepodobne Curtiss Falcon, ktorý ešte nemal pridelené číslo. Pilotoval ho Alberto Montano a strelec bol Nicolas Rojas 19. marca 1935. Pád do oblasti Villamontes neprežil nikto s posádky.

Prímerie nastalo 15. júna a v rovnaký deň sa na leteckej základni Ybamirante stretli paraguajskí a bolívijskí piloti. Vedľa dráhy bolo odstavených niekoľko Junkersov Ju-52/3m a Breda Ba-44. Akoby zabudli na minulosť a zabávali sa ako keby boli priateľmi mnoho rokov.

„...bolívijské a paraguajské “krídla“ sa stretli v bratskom mierovom objatí, spojené pravým priateľstvom. Po troch rokoch tvrdých bojov bude od teraz naše priateľstvo spájať oba národy ako bratov. Svojím podpisom, vojaci vzduchu, prví, ktorí v tejto vojne ukázali šľachetnosť, oznamujú svetu správu, že viac nebudú medzi bratmi Latinskej Ameriky vojny, keď sa budeme všetci snažiť o rovnaký ciel: rozvoj Latinskej Ameriky.“

Za Paraguaj: major José Atilio Migone, kapitán Gregorio Marínigo, kapitán Emilio Núdelman, kapitán Román García, poručík Pablo Stagni, poručík Homero Duarte a poručík Hermes Gómez.

Za bolívijských letcov: kapitán Max Iníguez, podporučík Sinesio Moreno, podporučík Alejandro Robles a podporučík José Urena

Paraguaj:

Lietadlá stratené vo vz. Boji

2

Zostrelené PVO

0

Stratené při nehodách

9

Spolu stratených lietadiel

11

Straty na životech

10

Bolívia:

Lietadlá stratené vo vz. Boji

2

Zostrelené PVO

5

Stratené při nehodách

4

Spolu stratených lietadiel

11

Straty na životech

15

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔28.08.2005 📕9.687

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře