Nemecký vojenský cintorín v Maleme

Autor : Marian Vala 🕔16.03.2005 📕9.831

Cieľom mojej tohtoročnej dovolenky bol grécky ostrov Kréta a stredisko Maleme. Tento pojem je asi každému záujemcovi o históriu druhej svetovej vojny dostatočne známy a netreba ho preto nijak zvlášť špecifikovať. Pravdupovediac, pri výbere letoviska zapracovala náhoda, pretože pôvodne sme mali ísť do iného strediska, ale pri návšteve CK bolo už v pôvodnom stredisku plno. Ale bol to rozdiel asi 5 km, takže tento výlet by sa uskutočnil tak či tak.

Výlet sa začal hneď ráno (na grécke pomery, teda asi o pol desiatej) pred našim hotelom. Pre tento výlet sme si s priateľkou požičali skúter s obsahom 50 cm3 za 20EUR a benzín. Odbočka na cintorín sa nachádza asi 1km od konca dedinky Maleme. Napriek tomu, že sa považujem za pozorného vodiča a šiel som pomaly (dvaja na motorke s obsahom 50 cm3 ani nemôžu ísť rýchlo), odbočku na cintorín som prehliadol. Asi po piatich kilometroch mi to začalo byť divné, že som nevidel spomínanú tabuľu. Zastavil som teda a spýtal sa postaršieho pána, podľa výzoru miestneho, na cestu. Ten ma poslal nazad do Maleme. Cestou nazad, keď už som sa opäť blížil k Maleme, zastavil som sa pri kasárňach gréckej armády spýtať sa na cestu. Obaja mladí muži v uniforme nevedeli vôbec anglicky a o cintoríne nemali ani tušenia. Paradoxom je, ako nakoniec vysvitlo, že cintorín sa nachádza takmer priamo nad ich kasárňami a až na cintorín bolo počuť hulákanie nejakého zakomplexovaného gréckeho „gumáka“. Na tabuli pred kasárňami bol nápis iba v gréčtine (a nie ako všade inde aj v angličtine) a nakreslený padák. Pravdepodobne teda v kasárňach sídlia grécki výsadkári. Oproti kasárňam bolo vidno plochu starého letiska, ktoré však bolo oplotené a takisto tam strážil grécky vojak. Pri letiskovej ploche stálo asi 5 lietadiel, ale keďže tam bol zákaz fotografovania (už aj v angličtine), nebolo možné ich odfotiť. Správnu cestu mi nakoniec povedali až na neďalekej čerpacej stanici. Vtedy som už videl veľkú tabuľu pri ceste a bolo mi divné, ako som ju mohol predtým prehliadnuť. Cesta potom viedla serpentínami do kopca, takmer priamo nad spomínané kasárne. O chvíľu sa pred nami objavilo maličké parkovisko a vstupná budova so vstupnou bránou (viď foto č.1 s autorom tohto článku). Na parkovisku boli asi 3 autá a náš skúter.


 
Vo vstupnej budove boli letáčiky “Spoločnosti nemeckých vojnových hrobov“ (angl. German War Graves Commision, nem. Volksbund Deutsche Kriegsgräberfüfsorge) spolu s kasičkou na príspevky na jej činnosť. Táto spoločnosť sa stará o hroby v takmer 100 krajinách sveta a pomáha pozostalím pri hľadaní hrobov svojich blízkych. Na základe dohody s vládou Grécka, prebehla v rokoch 1959 a 1960 dokumentačná činnosť hrobov na území Grécka. Na základe zmluvy medzi Gréckom a Nemeckou spolkovou republikou z roku 1965 vznikli v Grécku dva cintoríny ako miesto posledneho odpočinku vojakov, ktorí prišli o život pri bojoch na území Grécka. Bolo ich viac ako 15000. Väčší z týchto cintorínov sa nachádza v Dionyssos-Rapendoza blízko Atén a menší v Maleme na Kréte. Ten v Maleme bol otvorený 6. októbra  1974 a celkovo na ňom našlo odpočinok 4465 vojakov. Záštitu nad cintorínom prevzala 1.výsadková divízia Nemeckej armády a na jeho výstavbe sa okrem príslušníkov nemeckej armády podieľali aj dobrovoľníci.

Vstupná budova ďalej obsahovala knihu hostí, kde bolo možné nájsť zápisy turistov z celého sveta. Samozrejme sme tam pripojili ten náš. Najväčšiu časť vstupnej budovy však tvorili panely na stenách s fotografiami a podrobnosťami operácie Merkúr a podrobnosti o vzniku cintorína. Komentáre k jednotlivým fotografiám a celý popis bol v troch jazykoch: gréčtine, nemčine a angličtine. Celý vstupný areál pôsobil na mňa veľmi dobrým dojemom. Kamenná cesta pokračovala opäť do kopca. Popri tejto ceste boli lavičky. Pamätalo sa teda aj na starších návštevníkov, ktorí boli vo väčšine. Popri cestičke sme videli pracovať asi troch mužov, podľa výzoru grékov, ktorí kosili trávu, hrabali lístie a upravovali okolie. Neviem, či to boli iba brigádnici alebo dobrovoľníci, každopádne aj ich zásluhou bol celý areál veľmi pekne upravený.

 

Samotný cintorín pozostáva z dvoch obdĺžnikov, ktoré su lemované nízkym kamenným múrikom z tmavošedého kameňa a zelenými stromami (možno to boli olivovníky, ale na to odborník nie som). Celému priestoru dominuje veľký šedý železný kríž (viď foto č.2). V strede každého obdĺžnika vedie kamenná cestička. Napravo a naľavo od nej sú už jednotlivé hroby. Na každom hrobe je doska zo šedého prírodného kameňa so vyrytými „zlatými“ písmenami (podobne ako na našich cintorínoch) s hodnosťou a menom vojaka, jeho dátumom narodenia a dátumom úmrtia. V každom hrobe sú pochovaní dvaja vojaci (viď foto č. 3). Výnimku tvorili iba neznámi vojaci, ktorí boli pochovaní niekedy až traja v jednom hrobe, prípadne dvaja alebo jeden neznámy a jeden známy vojak. Hrob na fotografii som si vybral preto, že Hans Wagner sa narodil v rovnaký deň, ako ja. Samozrejme, o dobrých pár rôčkov skôr. Musel som však prejsť dobrú štvrťku cintorína, kým som našiel vojaka s požadovaným dátumom narodenia. Ďalšie mená boli na kovových doskách na stenách spomínaných múrikov. Pozostatky týchto vojakov nie sú z rôznych dôvodov pochované na tomto cintoríne, ale samostatne po celom území ostrova. Ale tieto prípady netvoria ani 10%. Celkovo je mimo cintorína pochovaných 360 vojakov. Z cintorína bol pekný výhľad na more a na letisko, čo iba podčiarkovalo celkový dojem. Jediným rušivým dojmom bolo iba hulákanie spomínaného gréckeho „gumáka“ z kasární pod cintorínom, inak tam bol nádherný kľud.
 
 

A ešte jeden paradox na záver. V kontraste s popísaným cintorínom bol malý pamätník s menami 30 britských vojakov, ktorý som našiel pri ceste oplotený obyčajným pletivom. Podľa týchto cintorínov by som súdil o výsledku druhej svetovej vojny niečo iné ...

Autor : Marian Vala 🕔16.03.2005 📕9.831

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře