Asymetrické ohrozenia

Autor : Michal Šipeky / Miso 🕔02.11.2004 📕21.908

Definovanie asymetrie

Termín asymetrická vojna (asymetric warfare) bol po prvýkrát použitý v roku 1997 v materiáloch Quadrennial Defense Review 1997, čo je jeden zo základných dokumentov zaoberajúcich sa obrannou politikou USA. Každé štyri roky ho vypracováva Ústav národných strategických štúdií pri americkej Národnej univerzite obrany. Základný bezpečnostný dokument USA „Národná bezpečnostná stratégia pre budúce storočie“ (A National Security Strategy for a New Century) definuje asymetrickú vojnu ako: „Nekonvenčné prístupy, ktoré obchádzajú, alebo narušujú našu silu tým, že využívajú naše zraniteľné miesta.

Táto definícia má platnosť iba v obmedzenom rozsahu a nevysvetľuje dostatočne pojem asymetria. Asymetrické operácie by bolo lepšie charakterizovať takto: Ide o akcie menších taktických alebo operačných síl proti zraniteľným miestam (najmä väčších krajín alebo veľmocí), ktorých účelom je dosiahnutie neúmerne veľkého účinku, s cieľom podlomiť vôľu nepriateľa vzdorovať, a tak dosiahnuť svojich asymetrických strategických cieľov. Termín „neúmerne veľký účinok“ vyjadruje skutočnosť, že strategické ciele sú dosahované nasadením relatívne malých prostriedkov. Je vhodné vyzdvihnúť aj psychologickú zložku, ktorá vysvetluje, prečo je možné dosiahnuť strategický cieľ malou, alebo aj neúspešnou operáciou, ktorá by bola z hladiska veľmoci iba taktickým útokom.

Tu je ale dôležité rozlišovať. Asymetrická vojna sa automaticky nerovná akémukoľvek útoku na územie ako také. Žiaľ v doterajšej literatúre sa do istej miery zastiera fakt, že asymetrické prístupy existujú na všetkých úrovniach vedenia vojny a že tieto metódy boli a sú používané v rôznej miere odvtedy, čo existuje vojna a diplomacia. Útok na územie je iba tým najextrémnejším prejavom - a pravdepodobne aj tým najnebezpečnejším – asymetrického strategického útoku.

Zasiahnutie vôle protivníka

Asymetrický prístup je najúčinnejší vtedy, keď dokáže zmanipulovať psychológiu protivníka. Je zameraný v prvom rade na jeho vôľu, čo pomáha kompenzovať materiálne a ďalšie nedostatky útočníka. Použité metódy sú taktické, ale psychologický efekt má dopad na strategickej úrovni. To je základným rysom asymetrie – trvalé zameranie sa na strategický efekt, ktorý spočíva na psychologických prvkoch. Cieľom sa stáva myseľ protivníka, hlavne jeho vôla odporovať. Je to iba potvrdenie známeho Clausewitzovho výroku: „Vojna je akt sily, ktorý má donútiť protivníka, aby plnil našu vôľu.

Dôležitosť efektivity

Pri hodnotení asymetrického prístupu je najdôležitejšia jeho efektivita. Efektívny asymetrický prístup má niekoľko charakteristík. Z hľadiska perspektívneho cieľa sú to neočakávané akcie. Efektívny asymetrický prístup naruší systém velenia a riadenia napadnutého, čo mu znemožní dosiahnutie stanovených cieľov. Využívajú sa fyzické aj psychologické prvky. Tá najefektívnejšia asymetrická operácia spôsobí neúmerne vysoké škody, s ohľadom na zdroje, čas a peniaze, ktoré vynaložil útočník.

Strategický účinok na všetkých úrovniach – asymetria v praxi

Asymetrické spôsoby boja sú používané na všetkých úrovniach vedenia vojny. Avšak ten najväčší účinok má asymetrický prístup, ktorý je zameraný tak, aby mal strategické dôsledky bez ohľadu na úroveň, na ktorej bol použitý. To znamená, že sa zotiera rozdiel medzi úrovňou, na ktorej bola akcia vykonaná a úrovňou, na ktorej sa prejavia jej dôsledky. Cieľom je ovplyvniť najvyššiu možnú úroveň.

V najširšom zmysle slova ovplyvňujú strategickú úroveň akcie, ktoré sa dotýkajú národnej bezpečnosti a cieľov zahraničnej politiky štátov. Tieto akcie vyvolávajú aj najväčšiu pozornsť, lebo ich cieľom je ovplyvniť základný výsledok konfliktu. Taktiež akcie na taktickej a operačnej úrovni môžu mať strategické dôsledky, čo je v podstate ideálny výsledok asymetrického prístupu. Príkladom takejto akcie bol bombový útok v Bejrúte v roku 1983 na americké kasárne (taktická úroveň), ktorý mal za následok stiahnutie amerických ozbrojených síl z Libanonu v roku 1984 (strategická úroveň). Bolo dosiahnuté taktické aj strategické prekvapenie a cena, ktorú musel útočník zaplatiť (pravdepodobne Sýria), bola minimálna v porovnaní s následným totálnym ochromením americkej vôle. Táto taktická akcia mala obrovský strategický efekt a zároveň sa zabránilo Američanom vykonať odvetu konvenčnými zbraňami, lebo sa nepodarilo presne zistiť (dokázať), kto za týmto útokom skutočne stál.

Na operačnej úrovni ide o akcie proti silám na bojisku a infraštruktúre strategického zázemia. Príkladom takejto asymetrie bola činnosť srbskej protilietadlovej obrany počas operácie Allied Force (marec-jún 1999) nad srbskou časťou bývalej Juhoslávie. Silám NATO sa nepodarilo zneškodniť všetky prostriedky srbskej protilietadlovej obrany. Táto neočakávaná skutočnosť zapríčinila, že piloti museli lietať vo vyššej ako optimálnej výške, ktorá je potrebná na presné bombardovanie. Aj keď Srbsko nemohlo leteckej kampani zabrániť, jeho prístup podstatne znížil jej účinnosť, lebo NATO si nemohlo dovoliť ignorovať srbské civilné obyvateľstvo a možné obete. Akcie Srbska však nemali odozvu na strategickej úrovni, a preto sú pokladané len za čiastočne úspešné asymetrické akcie.

V taktickej rovine sú asymetrické operácie podnikané proti jednotkám v poli. Príkladom môže byť japonské použitie torpéd veľkého kalibru na rýchlych bojových člnoch počas druhej svetovej vojny. Je to typický príklad hľadania technických inovácií, ktoré by pomohli vyrovnať nedostatočný počet vojakov a slabú palebnú silu. Nasadenie týchto prostriedkov bolo vykonané v rámci celkového symetrického spôsobu boja. Napriek ich prekvapivému taktickému úspechu, tieto vylepšené torpéda na malých lodiach nijako neovplyvnili konečný strategický výsledok.

Rozsah potenciálnych asymetrických ohrození

Je pravdepodobne šesť najdôležitejších druhov asymetrického ohrozenia: atómové zbrane, chemické zbrane, biologické zbrane, informačné operácie, alternatívne operačné koncepcie a terorizmus.

1. Atómové zbrane

Na svetovom trhu je dnes reálne možné získať jadrový materiál z obrovských zásob bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj iných krajín. No napriek tomu sú vlastníci atómových zbraní iba štáty. Žiaden neštátny činiteľ totiž nemá k dispozícii takú kombináciu schopností, technických prostriedkov, teoretických znalostí a organizačný potenciál, aby ich dokázal vyrobiť (ak vylúčime možnosť krádeže alebo nákupu). Výroba atómových zbraní je veľmi náročná aj pre priemerne vyspelé priemyselné krajiny.

Práve preto bude aj v budúcnosti počet štátov, ktoré vlastnia, alebo sa im údajne podarilo tieto zbrane vyrobiť, veľmi malý. Sú to: USA, Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Čína, Izrael, India a Pakistan (na základe viacerých faktov a indícií je možné, že atómové zbrane vlastní aj Juhoafrická republika a Tchaj-wan). Z týchto štátov sú schopné medzikontinentálny útok vykonať len USA, Rusko, Francúzsko a Veľká Británia (prípadne Čína). Vojenský atómový program ostatných štátov nie je celkom jasný. Medzi krajiny, ktoré by sa rady stali členmi jadrového klubu a snažia sa získať jadrový materiál na vojenské využitie, patrí najmä Severná Kórea (s veľmi pokročilým jadrovým programom) a Irán. Donedávna sem patril aj Irak. Je možné, že niektoré štáty sú v tejto oblasti oveľa bližšie k svojim cieľom, ako sa zdá. Ale vďaka najvyšším stupňom utajenia (ktoré sú vo vojenskom výskume jadrového materiálu a v reketovom výskume bežné) neexistujú žiadne dostupné priame dôkazy.

Je vysoko pravdepodobné, že najväčší vplyv budú mať atómové zbrane v neletálnej úlohe – ako generátory elektromagnetického impulzu (HEMP – high-altitude electromagnetic pulse), ktorý môže vážne ohroziť všetky elektronické a najmä informačné systémy. (Viac na strane 6.)

2. Chemické zbrane

Zo všetkých zbraní hromadného ničenia sú práve chemické pokladané za najmenej škodlivé. Na druhej strane práve chemické zbrane sa dajú najľahšie získať. V histórii boli už použité mnohokrát, vo veľkom napríklad vo vojne Iránu a Iraku, ale tiež proti búriacim sa Kurdom v Iraku. Navyše, chemickými zbraňami disponuje mnoho štátov. Ku konvencii o ich zákaze sa pripojila veľká väčšina krajín. Ale množstvo krajín ako Čína, Kuba, Egypt, Irán, Sýria, Líbya, Izrael, Myanmarsko (Barmský zväz), Severná Kórea, Tchaj-wan, Jemen a Pakistan (donedávna aj Irak) sú podozrivé z udržiavania tajných zásob.

V skorom štádiu regionálneho konfliktu na operačnej úrovni (balistické strely, letectvo, terorizmus) môže samotná hrozba použitia chemických zbraní – podobne ako hrozba použitia atómových zbraní – spôsobiť nečakané úspechy. Je možné, že regionálny agresor môže ohroziť chemickými zbraňami územie susedných štátov. To môže mať strategický efekt za relatívne malú cenu.

3. Biologické zbrane

Najväčšou hrozbou 20. storočia boli atómové zbrane. Je reálne možné, že už v 21. storočí budú tieto zbrane pokladané za druhoradé a ich miesto zaujmú zbrane biologické. Sú lacnejšie ako atómové, ľahšie sa premiestňujú, dajú sa ľahšie ukryť pred zrakmi inšpektorov a čo je asi najdôležitejšie – sú zaručene smrteľné. Je možné ich nasadiť spôsobom, ktorý nedovolí, aby bol vypátraný ten, kto stojí v pozadí útoku.

Konvencia o biologických zbraniach z roku 1972 sice ich vlastníctvo nedovoľuje, ale existujú presvedčivé dôkazy o tom, že Sovietsky zväz aj jeho nástupnícke štáty pokračovali v práci na vojenských biologických programoch minimálne do roku 1992. A je možné, že aj ďalšie štáty ako Čína, Irán, Izrael, Líbya, Sýria, Severná Kórea a Tchaj-wan biologické zbrane stále vyrábajú. Donedávna bol podozrievaný aj Irak.

O použití biologických zbraní na taktickej úrovni platí to isté, čo o chemických zbraniach. Nejde celkom o asymetrický prístup, aj keď ich použitie proti civilnému obyvatelstvu môže mať rovnaký dopad ako použitie chemických zbraní. Napríklad, použitie aj malého množstva antraxu (sneť slezinná) môže zablokovať všetku zdravotnú infraštruktúru. A ak sa tejto hrozbe venuje dostatočná publicita zo strany médií, môže vyvolať zmenu strategického rozhodnutia.

Základnou výhodou biologických zbraní je to, že nie je možné spolahlivo určiť, kto je za útok zodpovedný. Ak by ich použili špeciálne jednotky alebo teroristi, bolo by velmi zložité dokázať spojitosť určitej regionálnej mocnosti s konkrétnym útokom. A to aj v prípade, že by táto mocnosť mala motiváciu pre takýto útok, alebo by dokonca bola podozrivá z jeho spáchania. Preto sú práve biologické látky ideálna asymetrická zbraň. Útok môže byť vykonaný na operačnej úrovni, ale jeho vplyv bude strategický. Na strategickej úrovni, ako by bol napríklad útok proti svetovej veľmoci, majú biologické zbrane v porovnaní s atómovými veľa predností. Najmä ich pomerne ľahká príprava a doprava do cieľovej oblasti a aj použitie môžu prebiehať pomerne nenápadne. A ak by sa použila látka s dlhšou inkubačnou dobou, biologický útok by mohol byť spozorovaný oneskorene.

Nenáročná výroba, realtívne ľahká preprava a možnosť ukrytia biologických zbraní ich akokeby predurčujú pre použitie v nezávislých teroristických skupinách. Na druhej strane toto všetko, vrátane dopravy do cieľovej oblasti, vyžaduje vysokú organizačnú schopnosť, teoretické aj praktické vedomosti, chladné hlavy (aj ruky), koncepciu a dlhodobé plánovanie. A práve tieto vlastnosti a schopnosti často radikálnym teroristickým skupinám chýbajú.

4. Informačné operácie

Dnes je takmer pri všetkých pracovných činnostiach nevyhnutná rýchla a efektívna výmena obrovského množstva informácií. Toto sa týka takmer všetkých sfér života. Prostredie, v ktorom budú prebiehať informačné operácie, sa nachádza všade od jednotlivých osobných počítačov až po svetové informačné siete a databanky. Ale toto prostredie zasahuje aj do všetkých prostriedkov komunikácie a masmédií.

Práve masmédiá sú jedným z ideálnych cieľov, ale aj prostriedkov vedenia informačných operácií. Práve prostredníctvom masmédií je možné šíriť skreslené alebo aj úplne nepravdivé informácie, ktoré sa dostanú k obrovskému množstvu potenciálnych obetí dezinformácie. Prostredníctvom masmédií sa dá veľmi účinne manipulovať s verejnou mienkou. Ak budú informačné operácie kombinované s reálnymi hrozbami a skutočnými udalosťami, je možné dosiahnuť silný synergický efekt - to, čo ľudia vidia, počujú a čítajú, formuje aj ich vnímanie faktu, ktorá strana konfliktu je v práve alebo nepráve.

Počítačové útoky budú pravdepodobne vedené prostredníctvom počítačových sietí. Budú napadnuté otvorené aj tajné systémy (vojenské i civilné). Lebo aj dobre chránené vojenské aj civilné informačné systémy sú do veľkej miery závislé na verejných komunikačných linkách a komunikačných uzloch.

Vo všeobecnosti môžu byť použité dva základné typy útokov. V prvom prípade môžu byť cieľom samotné informačné systémy. Útok sa zamerá na zničenie samotných informačných systémov a systémov, ktoré sú na nich priamo závislé. Druhý spôsob útoku využíva informačné technológie ako nástroj na manipuláciu a na zneužívanie cudzích informačných systémov, na krádeže a pozmeňovanie dát, prípadne na preťaženie a zahltenie informačných systémov.

5. HEMP – podceňovaná hrozba

Pravdepodobne tou najnebezpečnejšou, (ale ešte stále nie celkom docenenou) hrozbou informačnej vojny je elektromagnetický impulz HEMP (high-altitude electromagnetic pulse). Ide o zvláštnu kombináciu atómových zbraní a informačnej vojny.

HEMP je hlavným vedľajším produktom atómového výbuchu vo veľkej výške (30-50 km) nad zemou. Následky atómového výbuchu môžeme rozdeliť na priame (napr. termické, mechanické) a nepriame (napr. elektrické). Pri výbuchu atómovej zbrane nízko nad zemou prevládajú priame následky. Energia uvolnená výbuchom sa mení na tepelnú a kinetickú energiu, tieto následne vyvolajú tlakovú vlnu. Priame následky sú hlavne svetlo, teplo a tlak (a určitá zvyšková radiácia). Jedným z nepriamych následkov atómového výbuchu je elektromagnetický impulz HEMP, ktorý vzniká premenou gama žiarenia v atmosfére Zeme. Čím vyššie je výbuch vykonaný, tým má menej priamych následkov, ale tým väčší je jeho nepriamy dôsledok – vznikajúci elektromagnetický impulz. Optimálny by bol výbuch mimo zemskej atmosféry, aby gama žiarenie muselo preniknúť celou atmosférou.

HEMP zasahuje všetky prístroje, ktoré využívajú elektroniku. Absolútna väčšina elektronických systémov (ako napr. televízne príjmače, rádiá, telefónne systémy, dopravné prostriedky, lietadlá, satelity) všetkých štátov nie je chrénená proti impulzom HEMP. Len veľmi málo civilných a vojenských systémov je proti HEMP naozaj účinne chránených.

Výbuch mimo atmosféry Zeme ponúka regionálnym mocnostiam použiť atómové zbrane neletálnym spôsobom. (Napríklad výbuch 20kt atómovej bomby vo výške 150km nevyvolá skoro žiadnu postrehnuteľnú radiáciu, ani tepelnú alebo tlakovú vlnu.) Útok HEMP by v dnešnej dobe bol pravdepodobne veľmi úspešný. (Je možné konštatovať, že by to bol úder pod pás.) A práve tieto fakty nútia svetové veľmoci k zamysleniu sa. Je mimoatmosférický atómový výbuch – na následky ktorého nik z občanov veľmoci nezomrel – dostatočne silnou zámienkou, aby vyvolal nemilosrdnú atómovú odvetu? Je možné, že mimoatmosférický atómový výbuch spôsobí v zasiahnutej krajine veľké straty na životoch, ale nik nezomrie na následky tepelnej a tlakovej vlny, či prenikajúcej radiácie.

6. Alternatívne operačné koncepcie

Podstata alternatívnych operačných koncepcií spočíva v tom, že sa vo väčšej alebo menšej miere odmieta tzv „západný spôsob“ vo vedení vojenských operácií. Je ale možné ísť ešte ďalej a odmietnuť akýkoľvek morálny rámec tradičného chápania prístupu k vojne. Môže byť odmietnuté všetko, čo sa chápe ako univerzálne mravné normy a správanie sa. Tento postoj je posilňovaný zistením, že západná spoločnosť je mimoriadne citlivá na ľudské obete. Avšak ani tie najpremyslenejšie alternatívne koncepcie nebudú dostatočne efektívne, ak sa stretnú s protivníkom, ktorý je príliš silný.

Účastníci konfliktu, ktorí používajú asymetrické postupy, môžu opustiť klasickú koncepciu víťazstva a porážky. Názorne je to možné dokumentovať na rozhovore medzi americkým spravodajským dôstojníkom plk. Harrym Summersom a severovietnamským dôstojníkom plk. Tu v r. 1975 v Hanoji. „Viete, že Vy predsa nemôžete zvíťaziť,“ povedal Summers. „Ano, môže byť,“ odpovedal Tu, „ale to je irelevantné.“.

Využívanie alternatívnych operačných koncepcií v boji proti dobre vyzbrojeným armádam súčasných veľmocí môže byť veľmi rozmanité. Na taktickej úrovni záleží hlavne na vhodnej volbe terénu a prostredia, kde nie je možné plne využívať moderné technológie. Ďalej je možné využívať civilné obyvateľstvo ako rukojemníkov, živé štíty, či ako prostriedok na preťažovanie zdravotného a humanitárneho systému veľmoci, ktorá sa v danom priestore angažuje. Na operačnej úrovni je hlavným cieľom zabránenie vstupu vojsk na určité územie. Na tento cieľ je možné použiť akékoľvek prostriedky od bežných zbraní, cez použitie rôznych druhov mín (podľa potreby pozemných alebo námorných), protilietadlových prostriedkov, až po rôzne druhy riadených striel. V kombinácii s náročným alebo zastavaným terénom a nevhodnými klimatickými podmienkami môžu byť všetky tieto metódy prekvapivo účinné.

7. Terorizmus

Teroristické akcie môžu byť vedené rôznymi teroristickými organizáciami, ktoré môžu byť podporované štátmi, organizovaným zločinom, ale aj rôznymi neštátnymi organizáciami, ktoré pôsobia mimo legálneho rámca medzinárodných vzťahov. Skupiny podporované neštátnymi organizáciami väčšinou nemajú také materiálne vybavenie ako štátom podporované teroristické skupiny, ale zato ich členovia sú ochotní používať také radikálne technológie, ktoré by boli pre akýkoľvek štát neprijateľné. Vzhľadom na to, že vzrastá dostupnosť rôznych zbraní, ktoré donedávna vlastnili iba štáty, bude možné dosahovať viditeľných veľkých ziskov s minimálnymi stratami.

Teroristom väčšinou nejde o konkrétnu vraždu na konkrétnom mieste. Chcú na seba upozorniť a varovať, alebo inšpirovať svojich potenciálnych protivníkov alebo priaznivcov. Preto nie je až také dôležité, kedy a kde sa vykoná vražda alebo exploduje nálož. Dôležité je, že na miesto sa v krátkom čase dostavia predstavitelia masmédií.

Dnes už je jasné, že teroristické skupiny sa vážne zaoberajú možnosťami získavania znalostí a následne aj výrobou zbraní hromadného ničenia. Najmä chemických, biologických a toxínových zbraní. Tieto zbrane sú v porovnaní s atómovými zbraňami oveľa lacnejšie a ich výroba nie je sprevádzaná takou technickou a technologickou náročnosťou. Navyše je možné celý proces prípravy, výroby a aj dopravy podstatne lepšie utajiť ako pri atómových zbraniach.

Z uvedeného vyplýva, že ak by sa teroristické skupiny rozhodli použiť zbrane hromadného ničenia, došlo by pravdepodobne k použitiu chemických a biologických zbraní a je menej pravdepodobné, že by boli použité zbrane atómové. Najmä pre to, že atómová výbušnina je neobyčajne drahá a ťažko dostupná. Know-how výroby atómových zbraní je stále najlepšie utajované. Výroba atómových zbraní vyžaduje špeciálne materiály a technológie. Ešte stále existujú určité morálne zábrany pri ich výrobe.

Biologickú a chemickú hrozbu zvyšuje najmä realtívne dobrá dostupnosť biologických a chemických materiálov. Pri biologických látkach stačí mať v zásobe len minimálne množstvo látky na výrobu biologickej zbrane vo veľkom. Niektoré chemické látky, ako napríklad kyanovodík alebo nervovo paralytické látky, môžu spôsobiť smrť za niekoľko minút po vypustení a ani okamžitá lekárska pomoc nie je vždy dostatočne účinná. Komerčné letectvo (práškovanie) môže byť veľmi efektívny a lacný prostriedok na zamorenie veľkej plochy. Rádioaktívne, otravné a biologické látky nie sú zistiteľné ľudskými zmyslami a musia byť zisťované objektínymi prostriedkami detekcie. Rýchlosť detekcie je veľmi rozdielna. U rádioaktívnych látok je takmer okamžitá. U otravných látok trvá detekcia od niekoľko sekúnd do desiatok minút. Dostatočne rýchla a spoľahlivá detekcia biologických látok nie je doteraz uspokojivo vyriešená.

Záver

Cieľom každého asymetrického prístupu je získať strategickú výhodu a ochromiť vôlu protivníka. To sa dosahuje zastrašovaním, nátlakom a v prípade vzniku konfliktu netradičnou bojovou taktikou a volbou bojiska. Zatiaľ neexistuje ucelená a účinná koncepcia na obranu proti asymetrickým hrozbám. Je však možné znížiť počet možných zraniteľných miest a pokúšať sa zabrániť tomu, aby si bolo možné asymetrickými útokmi vynútiť strategické zmeny.

Použitá literatúra a pramene
1. Lt-Col. K. F. McKenzie, jr. (USMC): The Revenge of the Melinas: Asymetric Threats and the next QDR, Washington D. C. USA 2000
2. Ing. Otakar J. Mika, CSc.: Terorismus a zbraně hromadného ničení, Vojenské rozhledy 4/1998, AVIS Praha 1998
3. Pplk. Mgr. Marian Bryzbohatý, PhD.: Současný terorizmus, Vojenské rozhledy 2/2002, AVIS Praha 2002
4. Obrana – dvojtýždenník Ministerstva obrany SR, roč 2002
Autor : Michal Šipeky / Miso 🕔02.11.2004 📕21.908

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře