Corpo Aereo Italiano v Bitke o Britániu

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔24.10.2004 📕10.110
10. septembra 1940 prišli na scénu talianske jednotky CAI pod krytím 1a Squadra Area di Milano. Generale SA Rino Corso-Fougier sa stal veliteľom týchto jednotiek. Generale Corso-Fougier mal reputáciu vynikajúceho pilota a skvelého dôstojníka, ale jeho bojové skúsenosti boli malé, keď sa zúčastnil iba invázie talianskych vojsk na juh Francúzska. V Belgicku boli umiestnené 3 Stormi. Dve Stormi boli vybavené bombardérmi a slúžili na bombardovanie Veľkej Británie. S transportnými a inými lietadlami (12 Caproni 133T, 1 Savoia-Marchetti S.75, 9 Ca.164) mali tieto sily k dispozícií približne 200 lietadiel.
Počas príprav sa Taliani poctivo starali o všetky detaily, aby urobili dojem na svojho nemeckého spojenca. Vybavenie prešlo mnohými modifikáciami a boli navrhnuté nové šedo-modré uniformy, ktoré už nepripomínali obdobie 1. svetovej vojny.
 
Bojový rozkaz
Corpo Aero Italiano – veliteľ Generale SA Corso – Fougier
13° Stormo BT
- Veliteľ: Colonello Carlo di Capoa
- Umiestnenie: Melsbroeck
- Lietadlá: Fiat Br.20M
- Oddelené: 11° Gruppo pod velením Maggiore G. Mini a rozdelená na 1. a 4. Squadrigliu, 43° Gruppo pod velením Maggiore G. Monteleone a rozdelená na 3. a 5. Squadrigliu
43° Stormo BT
- Veliteľ: Colonello L. Questra
- Umiestnenie: Chicvres
- Lietadlá: Fiat Br.20M
- Oddelené: 98° Gruppo pod velením Maggiore G. Tenti a rozdelená na 240. a 241. Squadrigliu, 99° Gruppo pod velením Maggiore B. Ciccu a rozdelená na 242. a 243. Squadrigliu.
56° Stormo BT
- Veliteľ: Colonello Umberto Chiesa
- Oddelené: 18° Gruppo (známa aj ako 18./JG56 – Luftwaffe) pod velením Maggiore Feruccio Vosilla a rozdelená na 83., 85. a 95. Squadriglia, umiestnenie: Ursel, vybavené lietadlami: Fiat Cr.42; 20° Gruppo (známa ako 20./JG56 – Luftwaffe) pod velením Maggiore Mario Bonzano a rozdelená na 351., 352. a 353. Squadriglia, umiestnenie: Ursel, neskôr Maldegem, vybavené lietadlami Fiat G.50
179. Squadriglia
- Veliteľ: Capitano C. Pirelli
- Umiestnenie: Melsbroeck
- Lietadlá: Cant Z.1007 určené pre prieskumné lety
Ako kuriér medzi velením CAI a Stato Maggiore v Ríme slúžilo lietadlo Junkers Ju-52/3m. Bombardovacie zložky opustili letiská San Damanio di Piacenza a Cameri di Novara ráno 25. septembra. V jesennom počasí leteli vo formácií ponad Lombardiu a Piemonte. Pri približovaní k Alpám bolo zamračené (7/10). Nad horami sa počasie ešte viac zhoršilo (8/10) a najhoršie bolo v oblasti Insbrucku. Vzhľadom na to, že vedúce lietadlo malo nefunkčnú časť navigačných prístrojov bola navigácia značne obtiažnejšia. Po prekročení Dunaja lietadlá pokračovali smerom na Frankfurt. Pri lete na Frankfurt s formácie vypadli 2 lietadlá Fiat Br.20. Jedno pristálo na malom letisku pri meste Gaglinghen a druhé bolo prinútené pristáť po poruche motora na Rhein – Main. Od Frankfurtu mohli lietadlá letieť priamo do cieľovej oblasti v Belgicku, ale po ceste stratili ďalšie 3 lietadlá. Jedno padlo pri belgickom mestečku Spa, druhé pri pristávacom manévri a tretie pri Brusely. Oproti tomu stíhacie lietadlá 56° Stormo sa premiestnili do Belgicka bez strát, aj keď leteli skoro za rovnakého počasia. 20° Gruppo C.T. prišla zo 45 lietadlami Fiat G.50 a 6 Caproni Ca.133. Každá Squadriglia letela v 5 skupinách po 3 lietadlách. Pod velením Maggiore Mario Bonzano Gruppo letela z rímskeho letiska Ciampino do Trevisia. V Trevisiu boli donútení ostať do 6. októbra pre zlé počasie a potom odleteli do Bolzana. O 11 dní neskôr skupina preletela Alpy a pristála v Mníchove. Ďalej sa skupina premiestnila do Frankfurtu a nakoniec na cieľové letisko Maldegem. Skupina stratila iba 1 Fiat G.50 po problémoch s karburátorom. 18° Gruppo dosiahla Ursel po relatívne krátkej a bezpečnej ceste. Lietadlá Cant Z.1007 172 Squadriglie leteli cez Monako do Frankfurtu a odtiaľ na Melsbroeck.

22. októbra boli v Belgicku už všetky sily CAI. Veliteľstvo CAI zriadil Generale SA Corso-Fougier v Petite Espinette (medzi Waterloo a Bruselom) a technici boli umiestnení na letisku Evere. Po umiestnení na nové základne mali jednotky menej ako mesiac, aby sa prispôsobili cudzej zemi, jazyku, počasiu a prispôsobili sa Luftwaffe. Zóna pôsobenia bola ohraničená na 53. rovnobežku a 1. východný poludník. Ciele sa nachádzali pozdĺž pobrežia medzi riekami Thames a Harvich.
Oproti propagande v talianskych médiach boli jednotky CAI málo efektívne a mali príliš veľké straty na lietadlách a posádkach. Príčinou týchto strát bolo mnoho faktorov, s ktorých najdôležitejší bol slabý výcvik, nedostatok skúseností s bojom a zlým počasím. Lietadlá RA boli moderné v rokoch 37/38, ale od tohto času im chýbal ďalší vývoj. Napríklad iba 3 lietadlá Fiat G.50 boli vybavené rádiostanicami a všetkým G.50 chýbalo zariadenie na prístrojovú navigáciu. Tieto nedostatky obmedzovali stíhacie lietadlá RA iba na pôsobenie v denných misiách. Pár dní po príchode boli talianske záchranné korkové vesty nazývané klobásy vymenené za nemecké z gumy a s fluorescenčnou látkou, aby sa piloti dali ľahko nájsť v noci v mori.
Príchod Talianov do Belgicka spôsobil, že Belgická exilová vláda v Londýne vyhlásila okamžite Taliansku vojnu.
Letiská v Belgicku dostali kódové názvy Dedalo (Melsbroeck) a Icaro (Chicvres).
Operácie pokračovali 24. októbra nočným náletom na Felixstowe a Harvich, kde sa zapojilo 12 lietadiel Br.20M z 13° Stormo a 6 z 43° Stormo. Prvé lietadlo pilotované kapitánom Bassim zo 43° Gruppo vzlietlo v 20:35 a rýchlo ich nasledovali ďalšie.
20:50 vzlietol MM21928 5. Squadriglie, pilotoval ho Capitano Carlo Pagani. O pár minút sa lietadlo zrútilo a dopadlo ku kostolu v Houtem. Nehodu neprežil nikto z posádky. 10 lietadiel 13° Stormo našli a bombardovali Harvich z výšky 5 000 až 5 500 metrov. Počas návratu mali nehodu lietadlá MM21895 a MM22624. Posádky prvých lietadiel boli úspešne zachránené, ľahko zranená bola iba jedna osoba. Núdzovo musel pristáť aj bombardér kapitána U. Machieralda pri Lille. Lietadlo bolo zničené. Ostatné lietadlá sa vrátili na základňu Melsbroeck medzi 23:50 až 00:35. Výsledok misie bol vzhľadom na 22% straty na lietadlách a malú efektivitu veľmi slabý.
O 5 dní neskôr, 29. októbra, bola zmenená stratégia. Bol uskutočnený veľký denný nálet na prístav Ramsgate, ktorý sprevádzala veľká skupina stíhacích lietadiel. Z CAI odštartovalo 15 bombardérov 43° Stormo, ktoré sprevádzalo 39 Fiatov Cr.42, 34 G.50 a skupina Bf109E a F. Tri bombardéry sa museli vrátiť pre poruchu na motoroch. Jeden musel pristáť v Ostende, zvyšné dva sa vrátili na základňu.
Talianske bombardéry pri nálete leteli v malej výške a tesne pri sebe. Tieto lietadlá mali pestro-zelenú a bledomodrú kamufláž, ktorá na októbrovej britskej oblohe doslova svietila. Na lietadlá sa okamžite spustila paľba z protilietadlových kanónov. Lietadlá vo formácií preleteli ponad prístav, pričom zhodili asi 75 bômb. Počas náletu protilietadlové kanóny poškodili 5 bombardérov a zranili niektorých členov posádok. Lietadlo (243-3) 243. Squadriglie bolo tak ťažko poškodené, že potrebovalo pristáť okamžite keď bude nad územím Belgicka. Pri pristávaní spanikáril strelec tohto lietadla Avieri Giuseppe Monti a vyskočil s padákom. Lietadlo však bolo príliš nízko a Monti dopadol na zem skôr ako sa mu otvoril padák. Lietadlo bezpečne pristálo pri Kuurne. Ostatné lietadlá sa bezpečne vrátili na základňu.
Počas popoludnia 1. novembra 26 Fiatov G.50 20° Gruppo preleteli ponad Canterbury, kde zaznamenali pri Folkestone silnú protilietadlovú paľbu. 39 lietadiel Fiat Cr.42 18° Gruppo preleteli ponad Ramsgate, Canterbury a Dover. Žiadne bojové strety neboli zaznamenané.
V noci z 5. na 6. novembra sa uskutočnil ďalší nálet Chianti Part (takto ich začalo nazývať veliteľstvo) s 13 Br.20 13° Stormo a zaútočili na Harvich a Ipswich. Lietadlá sa vrátili na základňu bez strát, poškodené bolo iba jedno lietadlo. Miestne noviny napísali, že talianske lietadlá mali zvuk ako rachotiace plechové konzervy.
Poobede 8. novembra 22 lietadiel Fiat G.50 z 20° Gruppo vzlietlo na hliadkovanie medzi mestami Dungeness, Folkestone, Canterbury a Margate. Tieto lietadla nahlásili bojový stret so štyrmi lietadlami RAF. Veliteľ lietadiel RAF B. J. E. Lane (Spitfire Mk.II P7377) musel núdzovo pristáť. Nie je známe, či poškodenie na tomto lietadle spôsobili talianske lietadlá alebo Oberleutnant Hahn z I/JG77, ktorý si tiež nárokoval zostrel Spitfireu v tomto čase a v tejto oblasti.
V noci z 10. na 11. novembra 5 lietadiel Fiat Br.20M zo 43° Stormo urobili individuálne nálety v oblasti Ramsgate.
11. novembra na poludnie vlietlo 10 Br.20M z 99° Gruppo pod vedením Maggiore B. Ciccu, ktoré sprevádzalo 42 Cr.42, 46 G.50 a niekoľko Bf-109. Kvôli zlému počasiu sa museli eskortné lietadlá vrátiť a ako sprievod ostali iba Cr.42.
Br.20M vzlietli zo základne okolo poludnia, všetky s tromi 250 kg bombami. Leteli po trase Bruges – Ostend – Harwich a k Harwichu sa priblížili okolo 14:40 vo výške 3 700 m.
Keď sa talianske lietadlá priblížili k pobrežiu Veľkej Británie, boli odhalené radarmi na pobreží. Krátko po 13:30 vzlietli lietadlá Hurricane zo 17. a 257. Sq. Na pomoc bola zavolaná aj časť 46. Sq., ktorá chránila konvoj Foulness.
Flight Lieutenant H. Peter Blatchford (Hurricane V6962), ktorý viedol 257. Sq., zbadal 9 bombardérov v tesnej formácií 10 míľ južne od Harwichu. Tieto smerovali na severozápad vo výške 12 000 stôp. Blatchford so svojou letkou vystúpal do výšky 15 000 stôp a odtiaľ zaútočil na bombardéry. 46. Sq. zaútočila na bombardéry súčasne s 257.
Blatchford zaútočil na ľavý zadný bombardér vo formácií, ktorý sa okamžite zrútil do mora. Pilot Officer K. Pniak (Hurricane V7292) zaútočil na ďalší bombardér, ktorý začal horieť a zrútil sa 10 míľ východne od Harwichu do mora.
Sergeant Parrot videl Br.20, ktoré prenasledoval Hurricane bez munície. Dva krát preletel za  Br.20, ktorému svojou paľbou zničil motor a bombardér sa zrútil do mora.

Sergeant S. E. Lucas z 257. Sq. si nárokoval posledný zostrel, pričom bombardéru zničil motor. Pilot Officer B. Davey z 257. Sq. zaútočil na ďalší bombardér, ale ten iba poškodil.
Spitfirey 41. Sq., ktoré prilietali na pomoc boli napadnuté Cr.42. Spitfire Mk.II P7322 (Flying Officer E. P. Wells) bol napadnutý talianskymi stíhačmi, ale dokázal sa ich zbaviť a jeden aj zostrelil. Stret zo 41. Sq. zdržal eskortu bombardérov a tie nedokázali zabrániť útokom 46. a 257 Sq. Kým stíhačky Hurricane útočili na bombardéry, priblížili sa k nim talianske stíhačky. Blatchford zaútočil na jeden Cr.42, pričom doň vystrieľal všetku zostávajúcu muníciu. Taliansky dvojplošník však pokračoval ďalej v lete. Blatchford sa priblížil k nepriateľovi a zničil mu vrtuľou vrchné krídlo. Keď sa s poškodeným Hurricaneom vracal na základňu, videl ako je ďalší Hurricane prenasledovaný tromi Cr.42 a pomohol mu zbaviť sa ich. Po návrate na základňu zistil, že z dvoch listov vrtule chýba 9 približne 9 palcov a to, že vrtuľa bola zastriekaná krvou.
Sergeant Lucas, ktorý sa odlietal od bombardérov, zbadal za sebou talianske stíhačky. Jedno Cr.42 zostrelil a prenasledovaný ďalšími 4 vystúpal do mrakov. Pri stúpaní do mrakov videl prudko klesať jedno nepriateľské lietadlo, ktoré bolo prenasledované Flight Lt. Gaunceom zo 46. Sq. Ten sa mu neskôr stratil, ale Gaunce zaútočil na ďalšie Cr.42 z boku. Zo vzdialenosti približne 80 yardov vypálil dávku do lietadla a to v plameňoch padlo do mora 15 míľ východne od Ofordness. Pilot Officer Karel Mrázek, ktorý pred vojnou pôsobil v Československom letectve, zo 46. Sq. prenasledoval talianske stíhačky, keď sa mu pokazil motor na jeho Hurricane (V7610). Zaostal za svojou formáciou a zbadal množstvo dvojmotorových bombardérov v piatich skupinách po 3 lietadlách, ktoré identifikoval ako Fiat Br.20. Napísal:
 
„...Taliani zmenili kurz smerom na Juh a postupne klesali k Margate, Straits a Calais. Ako sa stočili, zbadal som tri Br.20 ísť k zemi v plameňoch za ktorými klesali ich posádky na padákoch. V tom momente som zbadal 30 alebo 40 neznámych dvojplošníkov, uvedomil som si, že je to skupina Cr.42, ktoré asi chránili bombardéry – ako preleteli križovali moju dráhu, bez toho aby ma zbadali, vystrieľal som do jedného krátku dávku – išiel dole ako ohnivá guľa. Ďalší sa otočili smerom ku mne – vďaka ich dobrej manévrovatelnosti sa držali stále za mnou, ale po sérií manévrov sa mi podarilo zasiahnuť jeden a videl som, ako začal horieť...“
 
Prvé Cr.42 padlo do mora 4 míle od Ofordness a druhé 3 míle.  Po boji pristál s prázdnymi nádržami a 10 dierami v krídlach a trupe v Rochestery. Mrázek slúžil ako Pilot Officer pri 43. a 46. Sq. počas Bitky o Britániu. Neskôr bol povýšený na veliteľa eskadry a prevzal velenie nad 313 (Československou) Sq. Neskôr slúžil ako Wing Commander pri Czechoslovak Wing. Po vojne sa vrátil do Československa ako Group Commander a žil v Jablonci. Zomrel 5. decembra 1998.
Flight Lieutenant M. Burnett zo 46. Sq. vyletel nad 257. Sq a zbadal veľkú formáciu zloženú s Cr.42, ktorá sa smerovala na juh. S ďalšími dvoma lietadlami na ne zaútočil.
Pilot Officer Hedley zo 46. Sq. videl Cr.42 pri klesaní a spustil naň paľbu. Pri klesaní sa pripojil ďalší Hurricane a zostrelil ho.
Sergeant L. D. Barnes z 257. Sq. zbadal asi 10 skupín Cr.42 po štyroch lietadlách. Zaútočil na ne a použil všetku svoju muníciu. Po útoku 3 Cr.42, keď ho zasiahli do krídla sa vrátil späť na základňu.

249. Sq. hliadkovala pri konvoji pod velením Wing Commander F. V. Beamish. Keď Beamish zbadal jedno Cr.42 20 až 30 míľ východne od Southwoldu, Flight Lieutenant Robert A. Barton zaútočil na lietadlo, ktoré identifikoval ako Junkers Ju-86P. Toto padlo do mora ako fakľa. Tiež to mohlo byť Br.20 alebo Fw-58 (3551 0J+AK) zo Stab III/JG51, ktoré pilotoval Unteroffizier Karl Nispel.
Výsledky RAF po tomto boji:
257 SQ.
Flight Lt. H. Peter Blatchford – 1 Br.20 zničený, podiel na zostrelení ďalšieho Br.20 a poškodené alebo zničené 2 Cr.42
Pilot Officer North – podiel na zostrelení dvoch Br.20
Pilot Officer Davey – zostrelený jeden Br.20
Pilot Officer Mortimer – zostrelený jeden Br.20
Pilot Officer Karol Pniak – 1 zostrelený Br.20 a podiel na ďalšom zostrelení Br.20
Pilot Officer Andrews – zostrelený jeden Br.20
Pilot Officer Kay – podiel na dvoch zostreloch Br.20
Sergeant Lucas – poškodený jeden Br.20 a zostrelený jeden Cr.42
Sergeant Barnes – pravdepodobne jeden Cr.42 zostrelený
46 SQ.
Flight Lt. – Lionel Manley Gaunce – jeden Br.20 zostrelený, 1 Cr.42 zostrelený a jeden Cr.42 pravdepodobne zostrelený
Pilot Officer Leggett – podiel na zostrelení Cr.42
Pilot Officer Karol Mrázek – zostrelené dva Cr.42
Sergeant Parrott – zostrelený jeden Br.20
Pilot Officer Hedley – podiel na zostrelení Br.20
Sergeant Norman McDonald Walker – podiel na zostrelení Br.20
Flight Lt. Norman Whitmore Burnett – jeden Cr.42 pravdepodobne zostrelený
(Walker a Burnett boli neskôr zostrelení lietadlami RA nad Maltou. Burnet bol zostrelený MC.200 zo 7° Gruppo 11. júna 1941, pravdepodobne pilotom Tenente Cibin alebo Sergente Domenico Facchini. Walker bol zostrelený nasledujúci deň Maresciallom Garamano Gasperonim zo 74 Squadriglie, ktorý letel na Fiate Cr.42.)
249 SQ.
Wing Commander F. Victor Beamish – 1 Cr.42 pravdepodobne zostrelený
41 SQ.
Flying Officer Edward Preston Wells – zostrelený jeden Cr.42
Spolu:
9 Br.20 zostrelených, 1 Br.20 poškodený
5 Cr.42 zostrelených, 4 Cr.42 pravdepodobne zostrelené a 3 Cr.42 poškodené
Pri návrate si talianske stíhačky nárokovali 9 zostrelov. Jeden zaznamenal Giuseppe Ruzzin a ďalšie si nárokovali strelci v bombardéroch.
Počas bojov nad pobrežím Suffolku 99° Gruppo stratila tri Br.20. Prvé dve lietadlá pilotovali Sottotenente Enzio Squazzini (242-3/MM22267) a Sottotenente Ernesto Bianchi (243-10/MM22620). Tretie (243-2/MM22621) pilotované Tenente Pietro Affiani bolo zostrelené pilotmi 46. Sq. (Leggett, Hedley, Walker, Pniak) a zrútilo sa do Tanghamského lesa. Operátor rádia 1° Avieri Armando Paolini bol zabitý ešte vo vzduchu, ťažko zranený bol druhý pilot Sergente Pilota Giuliano Ripolini a palubný inžinier 1° Avieri Motorista Emmanuelle Degasperi (Ripolini zraneniam neskôr podľahol). Pilot Tenete Affiani, Degasperi a fotograf 1° Avieri Mario Pensa boli zajatí. Bombardér bol premiestnený do Royal Aircraft Establishment vo Farnborough. Vrak navštívili najskôr ľudia z 257. Sq. a oslobodili dva znaky, púzdro na bajonet a helmu. Tieto predmety mali slúžiť ako trofeje. Lode tiež vyzdvihli členov posádky lietadiel MM22267 a MM22620, ktoré sa zrútili do Severného mora.
18° Gruppo stratila v tomto boji 3 Cr.42. 46. a 257. Sq. zostrelili 2. Sergente Enzo Pianicchi z 83 Squadriglie zomrel, keď sa jeho stroj MM6978 zrútil do mora po zásahoch od Gauncea. Sergente Antonio Lazzari z 85 Squadriglie sa zrútil s lietadlom MM6976 ku Cortonskej železničnej stanici a bol zajatý. Tretie lietadlo MM5701, ktoré pilotoval Sergente Pietro Salvadori z 95 Squadriglia musel núdzovo pristáť na pláži pri Ofordnesskom majáku pre problémy s motorom a boj zajatý. Posledné lietadlo bolo opravené a dnes je vystavené v Hendone v Battle of Britain Museum.
Salvadoriho výsluch odhalil množstvo detailov. Uviedol, že lietadlo malo pred bojom poškodené olejové prívody a nemohlo zostať vo formácií. Keď sa motor začal zahrievať, Salvadori musel pristáť. Lietadlo bolo vďaka úspešnému pristátiu poškodené iba slabo. Krátko po pristátí preletel ponad neho Hurricane a zamával mu krídlami. Vypočúvanie tiež odhalilo, že Salvadori mal slabú morálku a nechcel už viac bojovať. Bol šťastný, že opustil vojnu a sklamaný talianskymi dôstojníkmi.
Prieskum vraku bombardéru odhalil neobyčajne veľkú posádku vybavenú puškami s bajonetmi a plechovými prilbami.
Časť listu k tejto udalosti od Chief Constable of Suffolk z 16. júna 1941:
 
„11. novembra 1940 o 13:45 boli napadnuté dve formácie talianskych bombardérov lietadlami RAF pri pobreží Suffolku. Asi 8 nemeckých a 7 talianskych lietadiel sa zrútilo do mora a tri núdzovo pristáli v Suffolku, vrátane dvojplošníka Fiat Cr.42 – pilot bol zadržaný a dopravený na veliteľstvo v Ipswichi.
Bol tam  dôstojník Tenente P. Appian vo veľmi elegantnej uniforme a niekoľko mužov v iných uniformách. Dôstojník, ktorý hovoril po anglicky, letel vo výške 14 000 stôp, keď začali pociťovať nedostatok kyslíku. Muži boli mimoriadne znepokojený hroziacim nebezpečím. Pred letem im povedali, že ich dvojplošníky manévrovať, kým Hurricaney nie.“
 
Štyri Br.20 museli núdzovo pristáť pri Dunes blízko Dunquerque a na letisku Antwerp – Deurne. Jedno z lietadiel, ktoré pristáli na Bray – Dunes bolo 242-6/MM22628 s mŕtvym rádiovým operátorom na palube.
19 Cr.42 pristálo mimo základne pre bojové poškodenie alebo pre nedostatok paliva. Z týchto 19 lietadiel bolo 8 poškodených a 2 zničené úplne (MM5676 – Sergente Mario Sandini a MM5662 – Tenente P. Tacchini) z 83 Squadriglia. Sandiniho lietadlo dopadlo na námestie v Amsterdame. MM5703 sa pri pristátí prevrátilo, ale pilot Tenente Ramolo Artina ostal nezranený. S lietadlom sa pri pristátí prevrátil aj Sottotenente Peppo Re.
Churchill potom napísal:
 
„Našli by lepšie zamestnanie chránením ich flotily v Tarante.“
 
Taliani kvôli úspore hmotnosti a zlepšeniu manévrovacích schopností zmenili palubné zbrane z dvoch 12.7 mm guľometov na jeden 7.7 mm a jeden 12.7 mm. Táto zmena však nemala požadovaný účinok.
Počas toho istého dňa 24 G.50 z 20° Gruppo sprevádzalo 5 lietadiel Cant Z.1007 zo 179 Squadriglia ku Great Yarmouth, pričom nenarazili na žiadny odpor.
Počas misií lietadiel G.50 piloti trpeli veľkou zimou kvôli chýbajúcemu vyhrievaniu kabíny. Samotné lietadlá mali nedostačujúci dolet a nemali rádiá.
Po útoku z 11. novembra nasledoval ďalší v noci zo 17. na 18. novembra. Na Harwich zaútočilo 6 Br.20 zo 43° Gruppo bez strát.
18. novembra boli oddelené dve lietadlá Cr.42 (Tenente Specker a Maresciallo Giuseppe Ruzzin) do Vlissingen ako nočné stíhače a prieskumné lietadlá.
20. novembra v čase 10:10 mal zaútočiť jeden bombardér na Norwich, ale misia bola zrušená pre zlé počasie. Ďalšie útoku medzi 23:30 až 00:45 v noci z 20. na 21. novembra sa zúčastnilo 12 Br.20. Zhodených bolo 70 100 kg bômb a 7 250 kg bômb. Stratený bol jeden Br.20 MM22257.

23. novembra letelo 29 Cr.42 z 18° Gruppo pod vedením Maggiore F. Vossila na kurze Dunquerque – Margate – Eastchurch – Folkestone – Calais, kým 24 G.50 z 20° Gruppo ich kryli. Zo základne Hornchurch v 11:40 vzlietli lietadlá Spitfire Mk.II 603. Sq. a napadli Cr.42 z východu. Dve lietadlá okamžite zostrelili a pri návrate na základňu museli ďalšie dve lietadlá núdzovo pristáť. Jedného pilota zachránil padák, ktorý zastavil niekoľko guliek. Maresciallo Felice Sozzi z 83° Squadriglia útočil na jeden Spitfire za lietadlom Sergente Maggiore Luigi Gorinni, ktorí útočil na ďalšie lietadlá. Sozzi bol trafený zozadu dvom ďalšími Spitfireami a ťažko zranený, keď ho zasiahli tri guľky do hrudníku. Napriek zraneniu a poškodeniu lietadla dokázal pristáť na pobreží Belgicka. Po vyliečení dostal Medaglia d’argento al valore militare.
603. Sq. si nárokovala sedem zostrelov a dva pravdepodobné. 18° Gruppo si nárokovala päť zostrelov britských stíhačiek. RAF však mala iba poškodený jeden Spitfire (P7389), ostatné boli v poriadku. Po pristátí boli upozornené ďalšie jednotky RAF na možnú prítomnosť talianskych alebo nemeckých lietadiel v oblasti.
V 12:25 vzlietla 92. Sq. z Biggin Hill spolu so 74. Sq., keď zaznamenali lietadlá identifikované ako Bf-109 pri Doveri. Tie sa však zdržali boja a vzdialili sa. Je možné, že to boli lietadlá Fiat G.50, ktoré v tom čase boli v oblasti. Taliani neskôr na základni hlásili, že videli veľkú skupinu britských stíhacích lietadiel.
25. novembra 25 Cr.42 18° Gruppo leteli na hliadku, ale pri Eastchurch ich zastihlo zlé počasie a vrátili sa späť na základňu.
V noci z 27. na 28. zaútočili 6 Br.20 na Ipswich, pričom nezaznamenali žiadne straty.

Okolo poludnia 28. novembra 23 G.50 z 20° Gruppo spolu s malou formáciou Bf-109 a 24 Cr.42 leteli na hliadku nad Ashfordom, Maidstoneom a Dungenessom, ale britské lietadlá sa nimi nezaoberali.
Ďalší nočný nálet sa uskutočnil na Harwich, Ipswich, Lowestoft a Great Yarmouth 29. novembra. 10 lietadiel 18° Gruppo vzlietlo medzi 17:45 až 18:30. Na mestá zhodili 41 100 kg bômb a 20 50 kg bômb. Lietadlá zaznamenali silnú paľbu z protilietadlových kanónov a lietadlo MM21908 sa pri základni zrútilo pre veľké poškodenie.
V noci z 5. na 6. decembra 12 Br.20 13° Stormo zaútočilo na Ipswich.
V noci z 13. na 14. decembra 17 Br.20 13° a 43° Stormo podnikli nálet spolu s bombardérmi z KG2. Jeden Br.20 bol zostrelený pri Harwichi.
19. Decembra zaútočili na základňu Ursel bombardéry Bristol Blanheim.
V noci 21. na 22. decembra podniklo 6 Br.20 s 13° a 43° Stormo nálet na Harwich.
Posledný krát v roku 1940 sa lietadlá CAI dostali nad britské územie v noci z 22. na 23. decembra, keď 6 Br.20 zaútočilo Harwich.
3. januára 1941všetky ostávajúce Br.20 a Cr.42 odleteli do Talianska. 13° a 43° Stormo sa zúčastnili bojov v Juhoslávií a Grécku, 18° Gruppo sa premiestnila do Líbye.

Ostávajúce lietadlá slúžili pri pobreží ako hliadky do 15. apríla 1941.
 
Niektorí taliansky piloti lietali na Bf-109E zo základne Maldegem (minimálne jedno Bf-109E bolo požičané od II/JG54) Jeden z týchto pilotov bolo aj stíhacie eso Capitano Furio Niclot Doglio, ktorého neskôr zostrelil 27. júla 1942 George Beurling zo 43. Sq. nad Maltou). Ďalší piloti lietali na Bf-109E pri JG51. Taliansky piloti boli očarení schopnosťami nemeckej stíhačky, že požadovali od velenia 100 Bf-109E pre RA. Nemci boli ochotní poskytnúť im lietadlá, ale toto bolo odmietnuté talianskym vyšším velením.
3. apríla 1941 sa zrútil Sergente Maggiore Pilota Remo Meneghini z 353 Squadriglia. Jeho G.50 padol do dediny Crémarest, kúsok od letiska Desvres.
13. apríla 1941 o 11:45Tenente Mario Roncalli z 352 Squadriglia vzlietol z Urselu a prenasledoval lietadlo. Zrazu stratil kontrolu nad lietadlom a zrútil sa na zem. V ten deň nemala RAF v oblasti žiadne lietadlá. Toto bola posledná strata CAI. Roncalliho telo bolo nájdené, pochovaný je pri Steenbrugge. Roncalli bol jeden z najlepších pilotov 352 Squadriglia ,ale na Bf-109E letel po prvý krát iba 2 týždne pred nehodou.
16. apríla 1941 20° Gruppo odletela do Talianska a odtiaľ potom do Líbye. Počas mesiacov, čo boli G.50 20° Gruppo v Belgicku ako hliadka, vzlietli 662 krát, nezaznamenali ani jeden zostrel a iba 2x videli nepriateľské lietadlá.

Názvy miest, hodností a jednotiek nie su preložené.

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔24.10.2004 📕10.110

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře