Horúčka Lassa

Autor : Michal Šipeky / Miso 🕔19.10.2004 📕18.738

Podobné články

Další články autora

Spoluautor : Jan Smíšek
 
Všeobecne
 
Vírus horúčky Lassa bol objavený v roku 1969 v Nigérii a bol pomenovaný podľa malej misijnej stanice, kde sa po prvý krát objavil. Masívne se vyskytuje v západnej Afrike - Nigéria, Libéria, Guinea, Sierra Leone a okrajovo v mnohých ďalších krajinách v oblasti (viz. mapa).
 
 
Vírus patrí do čeľade Arenaviridae , ktorá bola známa už dávnejšie a do ktorej zaraďujeme aj mnoho ďalších vírusov rozšírených v západnej Afrike a v tropických oblastiach Južnej Ameriky. Nostileľom vírusu sú najmä hlodavce. Odhaduje sa, že vírus horúčky Lassa ročne napadne 300 000 – 500 000 ľudí a usmrtí minimálne 5000 – 10 000. 
 
Významné Arenaviry

Vírus

Rok výskytu

Charakteristika vírusu

Charakteristika ochorenia

Rozšírenie

Lassa

1969

Vírus rozšírený u hlodavcov

Systémové krvácavé ochorenie vnútorných orgánov

Západná Afrika

Mopeia

70-te roky

Vírus rozšírený u hlodavcov

Systémové krvácavé ochorenie vnútorných orgánov

Južná Afrika

Mobala

70-te roky

Vírus rozšírený u hlodavcov

Systémové krvácavé ochorenie vnútorných orgánov

Južná Afrika

LCMV – vírus lymfatickej chorimeningitídy (Armstrongov vírus)

1993

Nozokomiálna - nemocničná nákaza (v zdravot. zariadeniach sa šíriaca) – zdrojom sú hlodavce

Mierne ochorenie podobné chrípke

celosvetovo - rôzne

Tacaribe

80-te roky

Nepatogénny vírus nájdený v krvi netopierov rodu Artibeus – podľa neho je nazvaná celá skupina tzv. amerických arenavirov do ktorej patria nasledujúce vírusy

Nepatogénny

Južná Amerika

Junin

1957

Vírus rozšírený u hlodavcov

Hemoragická horúčka

Južná Amerika Argentína

Machupo

1962

Vírus rozšírený u hlodavcov

Hemoragická horúčka

Južná Amerika Bolívia

Guanarito

1989

Vírus rozšírený u hlodavcov

Hemoragická horúčka

Južná Amerika Venezuela

Sabia

1990

Vírus rozšírený u hlodavcov

Hemoragická horúčka

Južná Amerika Brazília

Parana

Druhá polovica 90-tych rokov

Vírus rozšírený u hlodavcov

Patogenéza nejasná

Južná Amerika Brazília

Pichinde

Druhá polovica 90-tych rokov

Vírus rozšírený u hlodavcov

Patogenéza nejasná

Južná Amerika Brazília

Latino

Druhá polovica 90-tych rokov

Vírus rozšírený u hlodavcov

Patogenéza nejasná

Južná Amerika Brazília

Tamiami

Druhá polovica 90-tych rokov

Vírus rozšírený u hlodavcov

Patogenéza nejasná

USA - Florida

 
Charakteristika ochorenia
 
V niektorých prípadoch veľmi závažné, často smrteľné, systémové krvácavé ochorenie, postihujúce väčšinu vnútorných orgánov. Môže však prebehnúť aj ľahko, keď sa jeho klinický obraz podobá chrípke.
 

Pôvodca
 
Pôvodca je Arenavirus Lassa. Je to obalený RNA-vírus veľkosti 100-150 nm, ktorý je rozšírený v Afrike. Jeho RNA genóm sa delí na 2 segmenty: malý ( cca 3,4 kb ) a veľký ( cca 7,1 kb ). Vírus má vlastnú vírusovú transkriptázu a množí sa v cytoplazme buniek, najmä obličiek a pečene, ktorých zlyhanie následne vyvoláva. Taktiež laboratórne sa množí na obličkových tkanivových kultúrach malých hlodavcov, ako škrečok či krysa a malých opíc z čeľade Cercopithecidae – mačiakovité. Vírus je možné úspešne kultivovať aj na pokusných hlodavcoch, najmä morčatách. V cytoplazme buniek vírus vytvára typické bunkové inklúzie.
 
 
 
Epidemiológia
 
Rezervoárom pôvodcu v prírode je malá krysa rodu Mastomys, najmä druhy M. natalensis, M. huberti M. erytholeucus.
 
 
S týmito hlodavcami si vírus vytvára veľmi špecifický hostiteľský vsťah, ktorý je typický najmä pre vírusy čeľade Arenaviridae a Hantaviridae. Tieto vírusy prežívajúce takmer výhradne v krvi hlodavcov, majú schopnosť vyvolávať u svojich špecifických hostiteľov (pre jeden vírus to môže byť jeden druh alebo jeden rod hlodavcov) trvalú tolerantnú infekciu pri ktorej imunitný systém hostiteľa vírus nenapadá a vírus hostiteľovi takmer nijako neškodí. Avšak masívne sa vylučuje z tela najmä močom a infikuje tak životný priestor hostiteľa. Teória tzv. agresívnej symbiózy tvrdí, že týmto procesom vírus chráni životné prostredie svojho hostiteľa pred potravinovými konkurentmi, ktorých nemilosrdne napáda a zahubí.
 
Zdrojom nákazy pre človeka sú práve potraviny, predmety alebo prach infikovaný najčastejšie močom hlodavcov. Hlavnou bránou vstupu je koža, očná spojovka a tráviace ústrojenstvo. Je možný aj prenos vdýchnutím kontaminovaného prachu. Zdrojom nákazy môžu byť aj chorí, lebo sa dokázal interhumánny prenos. K prenosu dochádza najčastejšie potravou kontaminovanou močom hlodavcov, alebo kontaktom s močom, stolicou, slinami, zvratkami či krvou chorého. Úmrtnosť je cca. 20 %. Inkubačná doba je 7-18 dní. Ochorenie môže prebiehať aj skryto, bez vážnych klinických príznakov.
 

Klinický obraz
 
Inkubačná doba je 7-18 dní. Choroba je vždy (skôr, či neskôr) sprevádzaná vysokými horúčkami. Začína bolesťou hrdla, horúčkou (alebo zimnicou), bolesťami hlavy, bolesťami svalov, malátnosťou, zvracaním a bolesťami na hrudníku a bolesťami brucha. Môže dôjsť aj k zväčšeniu uzlín. V priebehu druhého týždňa dochádza k silnému zvracaniu, krvácaniu z nosa a ďasien, obajavuje sa aj kašel, strata orientácie. Niekedy aj vyrážky a ekzém. V ťažkých prípadoch dôjde k zäčšeniu pečene a sleziny a ku krvácaniu do vnútorných orgánov. Môže být postihnutý aj centrálny nervový systém. Hlavnou príčinou smrti býva kardiovaskulárne zlyhanie a šok. Ochorenie trvá od prvých prejavov do počiatku uzdravovania, prípane smrti priemerne 15 dní.
 

Laboratórny nález
 
Ako zákaladný biologický materiál na laboratórne vyšetrenie sa odoberá venózna krv.
Priamy dôkaz: Izolácia vírusu z krvného séra alebo krvi počas prvých 14 dní na tkanivových kultúrach VERO-buniek. Dôkaz sa môže vykonať aj preukázaním antigénu v krvi imunofluorescenčnou metódou a ELISA (enzyme linked immunosorbent assays) analýzou antigénu a IgG a IgM (imunoglobulíny skupiny G a M).
Nepriamy dôkaz: Preukázanie neutralizačných protilátok. Metóda nie je príliš spolahlivá a dôkaz je už casto príliš neskoro. Je možný aj dôkaz NK (nukleových kyselín) prostredníctvom PCR ( polymerázová reťazová reakcia ). Táto metóda je spolahlivá, ale pomerne ( technicky, finančne ) náročná na laboratórne vybavenie. Niektoré mobilné zdravotnícke týmy (USAMRIID, CDC...) však disponujú špeciálnymi prenosnými analyzátormi, ktoré dokážu na princípe PCR detekovať zloženie a prítomnosť vírusovej NK vo vzorke. Dokonca porovnaním s naprogramovaným katalógom sú schopné určiť pravdepodobnosť zhody daného fragmentu NK s genetickou informáciou známych pôvodcov vírusových nákaz a to priamo v ohnisku nákazy.

 
Liečba a profylaxia
 
K liečbe aj profylaxii sa používa antivirotikum Ribavirin, liečba je najúčinnejšia, ak sa s ňou začne okamžite po nakazení sa, resp. v prvých 6 dňoch. Potrebná je aj úprava tekutín na doplnenie stratených minerálov a solí z organizmu. Aplikuje sa aj rekonvalescenčné sérum (sérum pacientov, ktorí chorobu prekonali a majú proti vírusu protilátky). Za účinnú prevenciu je možné považovať aj deratizáciu - potláčanie populácií hlodavcov (najmä pomocou pokladania otrávených návnad), ktorí šíria nákazu a zavádzanie a dodržiavanie základných hygienyckých návykov a udržiavanie čistoty.
 

Protiepidemické opatrenia
 
Ich základom je včasná diagnostika prvého chorého, izolácii ďalších chorých osôb, ako aj osôb s podozrením na ochorenie. Musia sa uplatňovať aj karanténne opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy mimo presne ohraničeného ohniska.
 
Ak je to možné, je potrebné zaviesť bariérový ochranný režim ( chirurgické masky alebo rúška, ochranné oblečenie, rukavice, ochranné okulaire ), izbu alebo vzduchotesnú bariéru s podtlakom a obmedzenou vzduchovou cirkuláciou (viz. obrázok). Kontaminovaný vzduch by sa mal filtrovať cez HEPA-filte ( vysoko účinné filtre, zachytia aj najmenšie častice ). Podozrivým na ochorenie sa meria teplota 2-krát denne po dobu 21 dní od možného kontaktu s chorým.
 
 
Dôležité je aj neustále vykonávanie priebežnej aj konečnej dezinfekcie ohniska nákazy použitím virucídnych dezinfekčných prostriedkov. Na plošnú dezinfekciu sú vhodné prostriedky známe pod obchodným označením Chloramín B ( v roztoku s koncentráciou 3 % a časom expozície minimálne 30 min. ), Persteril (v roztoku s koncentráciou 0,5 % a časom expozície minimálne 10 min. ).
 

Zneužitie
 
Vírusy z ceľade Arenaviridae sú veľmi nebezpečné už v prirodzenej forme. Vie sa, že vo vojenských zariadeniach (najmä v býv. ZSSR) sa skúmaniu Arenavírusov venovalo značné úsilie. Skúmané boli najmä vírusy Lassa, Junin a Machupo. Je možné, že sa skúmali aj rôzne možnosti genetickej manipulácie, možnosti kultivácie, koncentrácie a stabilizácie kultúry pre bojové použitie. V tom prípade by ako možnosť zneužitia pripadalo do úvahy rozšírenie vírusu pomocou nakazenia miestnych alebo vypustenia nakazených populácií hlodavcov. Nešlo by síce o presne cielený a kontrolovateľný útok, avšak jeho dôsledky by boli nedozierne. Zdroj nákazy (hlodavce) by bolo najmä v mestskom teréne veľmi ťažké dostať pod kontrolu, stal by sa zdrojom infekcie pre množstvo obyvateľov a jeho úplné zničenie by si vyžadovalo vynaloženie obrovských prostriedkov.
 

Literatúra:
 
1. Prymula, R. a kol., Biologický a chemický terorismus, 152 s., Grada, 2002
2. Vokurka, M., Hugo, J., a kol., Velký lékařský slovník, 941 s., Maxdorf, 2003
3. Ryan, F., Viry - hrozba našeho času, 225-232s., Práh, 1998
4. Internet: www.bt.cdc.gov

Podobné články

Další články autora

Autor : Michal Šipeky / Miso 🕔19.10.2004 📕18.738

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře