Mikojan Gurjevič MiG-31 Foxhound

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔12.10.2004 📕51.089


Prototyp E-155MP (Авиация мира)

Počas 60. rokov sa západ stále viac sústreďoval na taktiku hĺbkových útokov, čo znamenalo veľkú hrozbu pre Sovietsky zväz, čo bol hlavný dôvod pre vývoj nového lietadla. V roku 1968 sa Sovietsky zväz rozhodol pokračovať vo vývoji MiGu-25.

Nové lietadlo malo byť oveľa efektívnejšie ako Foxbat. Mikojanova konštrukčná kancelária chcela najskôr postaviť úplne nové lietadlo s delta krídlom alebo krídlom s meniteľnou geometriou, ale nakoniec sa rozhodli ostať pri Foxbate a prepracovať ho do dômyselnejšej verzie aby mohol slúžiť ako záchytný prepadový stíhač na získanie vzdušnej prevahy.


Dvojice MiGů-31 doplňuje palivo z tankeru Il-78 (Авиация мира)

Najskôr boli postavené dva prototypy v dielňach konštrukčnej kancelárie. Prvý prototyp E-155MP vzlietol 16. septembra 1975 a druhý ho nasledoval v máji 1976. Viktor Belenko spomenul MiG-31 počas jeho výsluchu západnými spravodajskými službami, ktorý popísal ako Super Foxbat s dvomi sedadlami, zosilnenými trupom pre let v nízkych výškach, výkonným dopplerovým radar, ktorý je schopný nájsť a zničiť cieľ letiaci nízko nad zemou.

Prehnané vlastnosti viedli na západe k napísaniu najpredávanejšieho technotrileru Craiga Thomasa FIREFOX, v ktorom vystupoval sovietsky super stíhač s rýchlosťou M>3, schopnosťou vertikálneho štartu a pristátia a priamym ovládaním lietadla pomocou myšlienok (!!!). Podľa tejto knihy natočil Clint Eastwood svoj najhorší film.

V roku 1977 bolo v továrni v meste Gorkij celkom postavených osem predsériových lietadiel. V roku 1978 americký špionážny satelit našiel jeden stroj, ktorý letel vo výške 6 000 m, ako simuluje útok na riadenú strelu vo výške 60 m vzdialenú 20 km.

Skúšky pokračovali v roku 1980 a v roku 1981 sa začali stavať prvé sériové stroje pôvodne označené ako MiG-25MP, ale neskôr premenované na MiG-31. Foxhound nastúpil do PVO v roku 1982 a nahradil Tu-128 Fiddler. Piloti boli ohromení schopnosťami MiGu-31, hlavne rýchlosťou, doletom a stúpavosťou. Tak ako MiG-25 predtým, ani MiG-31 nemal veľké manévrovacie schopnosti, ale pre úlohy na ktorý bol postavený neboli potrebné.

NATO pridelilo MiGu-31 kódové meno Foxhound. Západ sa dostal k dobrým fotkám nového lietadla až v roku 1985, keď nórsky pilot zachytil jeden Foxhound nad Barentsovým morom a odfotil ho.


MiG-31B (Авиация мира)

Popis MiGu-31 / MiG-31B & MiG-31BS

Hlavné usporiadanie MiGu-31 je podobné MiGu-25. Foxbat aj Foxhound sú dvojmiestne lietadlá, prívody k motorom majú na boku trupu, vysoko upevnené nadol zahnuté krídla, dvojitú smerovku a stabilizátory v spodnej zadnej časti trupu. Aj v ďalších vonkajších detailoch sú si tieto lietadlá veľmi podobné.

Prvý viditeľný rozdiel je, že MiG-31 bol od začiatku projektovaný ako dvojmiestne lietadlo. Sovieti konečne zistili, že vzdušná obrana celkom riadená zo zeme je už zastaraná, a tak bol MiG-31 postavený tak aby bol schopný nájsť a zničiť cieľ pomocou vlastných systémov. Druhý pilot sedí na zadnom sedadle a obsluhuje vylepšené senzory a kontroluje zbraňové systémy. Sovietsky zväz nemal neprerušenú radarovú sieť ako bola americko – kanadská DEW line, a tak bol MiG-31 použitý hlavne na zapchatie dier v radarovej sieti.

Dvojčlenná posádka sedí v tandemovom kokpite, každý pod svojim vlastným prekrytom. Posádka sedí na vystreľovacích sedadlách Zvezda K-36DM "zero-zero" (nulová rýchlosť, nulová výška), v ktorých boli zabudované masážne vankúšiky pre zvýšenie pohodlia počas dlhých hliadkovacích misií. V pilotnom priestore je tmavá tyrkysová farba, ktorá bola často používaná v sovietskych lietadlách. Táto farba bola zvolená sovietskymi expertmi, pretože pôsobí ukľudňujúco na posádku. Zadný kokpit má jednoduchú kontrolnú sadu prístrojov a vysúvateľný periskop, čo umožňuje druhému pilotovi v prípade núdze riadiť lietadlo a pristáť s ním na základni. Toto usporiadanie je vhodné aj ne výcvik, čím sa ušetrilo na potrebe vývoja cvičného stroja.

Krídlo je v detailoch pomerne odlišné od krídla Foxbatu, má prerobenú nábežnú hranu a stabilizačné plôšky. Každé krídlo má na nábežnej hrane štvordielne klapky, dvojdielne klapky a krídelká v zadnej časti krídla. Nábežná hrana sa pri manévrovaní a pri nízkych rýchlostiach nastavuje automaticky. Prerobený bol aj trup, prívodné a výstupné kanály od motorov. Predĺžený trup má tiež väčšie palivové nádrže. Vzdušné brzdy sú umiestnené pod prívodnými kanálmi pred hlavnou podvozkovou šachtou.

Podvozok je novej konštrukcie. Dvojkolesový predný podvozok je oproti MiGu-25 posunutý dopredu a zaťahuje sa dozadu, hlavný podvozok má dve kolesá umiestnené tandemovo, ale každé umiestnené v inej stope. Toto zabraňuje zadnému kolesu pokračovať v koľaji vytvorenej predným kolesom v snehu alebo blate. MiG-31 používa dva brzdiace padáky, ktoré sú umiestnené v aerodynamickom kryte v strede nad výstupnými kanálmi motorov.

Primárnou zbraňou Foxhoundu je strela R-33 (AA-9 Amos), ktorá je približne rovná americkej riadenej strele vzduch – vzduch dlhého doletu Hughes AIM-54 Phoenix používanej na lietadlách Grumman F-14 Tomcat. MiG-31 môže niesť štyri R-33 zavesené pod trupom. R-33 je pri odpálení hydraulicky posunutá nižšie. Všetky štyri strely môžu byť vystrelené naraz, každá strela si stráži svoj vlastný cieľ.

Foxhound má pod krídlami štyri pylóny, iba skoré stroje mali dva, na ktoré sa dajú umiestniť R-40TM (AA-6 Acrid), R-60M (AA-8 Aphid), alebo nové R-77 (AMRAAMski / NATO AA-12 Adder) . Štandartná bojová výzbroj sú štyri R-33 pod trupom a štyri R-60 zavesené na pylónoch pod krídlami alebo tri R-33 pod trupom, keď na štvrtej pozícií je záves s dvoma R-40.


MiG-31B (Авиация мира)

2,500 litrová vonkajšia nádrž môže byť umiestnená pod vonkajšími pylónmi. Foxhound je vyzbrojený 30 milimetrovým šesťkomorovým kanónom GŠ-6-23, ktorý je umiestnený na bruchu kúsok za pravou podvozkovou šachtou. Kanón ma k dispozícií 260 nábojov a kadenciu 6 000 až 8 000 výstrelov za minútu.

MiG -31 je prevažne z titánu a zliatin hliníku. Poháňaný je dvomi motormi Tumanskij R-31F s maximálnym ťahom neuveriteľných 152 kN každý. Prívodné kanály k motorom boli prerobené aby motory poskytovali väčší výkon a efektivitu. Každý kanál ma na vstupe hore a dole pohyblivé časti, ktoré zabezpečujú optimálny prúd vzduchu. Pomocné otvory ku kanálom sú umiestnené na vrchu kanálov.

Avionika bola podstatne vylepšená oproti Foxbatu. Hlavný radar SBI-16 (S-800) Zaslon (NATO Flash Dance) je prvý tohto typu, ktorý sa dostal do stíhacieho lietadla v Sovietskom zväze, ktorý má pokrytie 120°, vynikajúce schopnosti sledovania a ničenia cieľov na pozadí zeme, maximálnym dosahom 200 kilometrov a maximálnym zameraním na vzdialenosť 120 kilometrov . Radar môže naraz zamerať desať cieľom a útočiť na štyri z nich, ciele vyberá počítač podľa nebezpečnosti. Čiastočne vysúvateľný TP-8 IRST je doplnený ako pasívny radar. Obi dva sú spojené s počítačom Argon-15 ktorý riadi streľbu.

Aj keď je MiG-31 plne samostatný, Sovieti aj tak neopustili úplne ich systém riadenia zo zeme. Foxhound môže riadiť poloautomaticky AK-RLDN, ktorý využíva dátovú linku lietadla APD-518 a riadiacu linku BAN-75. Dátová linka môže tiež byť použitá na spojenie sa s Iljušinem A-50 Mainstay (AWACS) a pri operáciach „vlčích svoriek“, kde štyri Foxhoundy sú riadené veliteľom skupiny, pričom pokrývajú pásmo 900 kilometrov široké. Veliteľ letky môže jednotlivé lietadlá priamo navádzať na ciele.

MiG-31 má vylepšenú avioniku vrátane rádia, IFF, RHAWS a navigačného systému NK-25, ktorý má k dispozícií prijímače pre rádiový navigačný systém stredného dosahu Tropik a dlhého dosahu Marshrut. Jeden z dôvodov týchto úprav je, aby lietadlá mohli operovať nad Arktídou odkiaľ by mohli priletieť nepriateľské lietadlá. Pri jednom skúšobnom lete lietadlo preletelo ponad severný pól.

Rozpätie krídel 13,46 m
Nosná plocha 61,60 m2
Dĺžka 22,69 m
Výška 6,20 m
Hmotnosť prázdneho lietadla 21 825 kg
Normálna vzletová hmotnosť 41 000 kg
Maximálna vzletová hmotnosť 46 200 kg
Maximálna rýchlosť 3 000 km/h
Dostup 20 600 m
Vzletová dráha 1 200 m
Dolet 3 300 km
Akčný rádius 1 200 km

MiG-31 priniesol vysoké uspokojenie a preto ho začali nasadzovať aj do iných úloha ako doprovodné lietadlo alebo námorné hliadkovacie lietadlo. Na ďalšie predĺženie doletu pri týchto úlohách Mikojanova konštrukčná kancelária doplnila Foxhound o zariadenie pre tankovania paliva počas letu, ktoré je umiestnené na prevej strane nosa. Toto zariadenie je štandartne montované do nových strojov a pravdepodobne sú ním doplňované aj staré Foxhoundy.

V roku 1985 KGB zatkla Adolfa Tolkačeva, šéfa výskumnej kancelárie radarov Fazotron za predávanie tajných dokumentov západu. Tolkačev prezradil tajomstvá o radaroch väčšiny sovietskych bojových lietadiel. Tolkačev bol odsúdený za vlastizradu a popravený. Mikojanova konštrukčná kancelária zatiaľ pracovala na novej verzii Foxhoundu MiG-31B, ktorý mal nový radar Zaslon s vylepšeným dosahom, vylepšenou avionikou vrátane modernizovaných digitálnych procesorov a podpory pre vylepšenú R-33S.

MiG-31B sa začal vyrábať v roku 1990. Továreň v meste Gorkij vylepšila staršie MiG-31 do štandardu MiGu-31B. Vylepšené modely mali označenie MiG-31BS.


MiG-31E (Авиация мира)

Ďalšie varianty MiGu-31 / MiG-31M & MiG-31BM

Približne 500 lietadiel MiG-31 bolo postavených v gorkijskej továrni do pádu ZSSR.

Ďalšie výskumné, pomocné a predpokladané varianty:

• Jeden z prvých MiGov-31 bol používaný v Žukovského letovom centre, bolo mu dané označenie MiG-31LL. LL znamená lietajúce laboratórium.

• Dva špecializované stroje MiG-31 boli postavené v roku 1987 ako nosič pre protisatelitné rakety (ASAT). Tieto dva Foxbaty mali na koncoch krídel trojuholníkové stabilizátory ktoré zlepšovali stabilitu počas odpaľovania rakiet. Jedna veľká raketa bola upevnená pod trupom a lietadlo malo špeciálny radar a kontrolný systém riadenia streľby, ktorý bol neskôr použitý v sériových verziách. Kanón bol odstránený.

Projekt bol na začiatku deväťdesiatych rokov zrušený a boli uvoľnené niektoré informácie. Tomuto variantu bolo dané označenie MiG-31D, čo je tiež používané na prvé stroje MiG-31 so systémom doplňovania paliva za letu.

Program MiG-31D bol oživený na konci deväťdesiatych rokov ako MiG-31A, keď lietadlo malo odpaľovať na orbitu raketu s malým nákladom (do 100 kg).

• Mikojanova konštrukčná kancelária ukázala multifunkčný MiG-31B na parížskom aerosalóne v roku 1995. Kde mali verziu MiG-31F (F znamená frontový) s výbavou na útoky proti pozemným cieľom, lietadlo malo podporovať pozemné vojská. Viac o tejto verzii nie je známe. (rok 1998)

• MiG-31E určený na export, ktorý mal základ v vo MiGu-31B, ale mal horšiu avioniku. Boli postavené dva prototypy.

V polovici osemdesiatych rokov začal MiG pracovať na vylepšenej verzii MiG-31M, ktorý bol stavaný hlavne ako nosič PLŘS R-37 , ktoré mali vylepšený dosah na neuveriteľných 300 kilometrov. Sedem prototypov MiG-31M bolo postavených. Prvý vzlietol na konci roku 1985.

V prototypoch bol radar Zaslon-M spolu s novým IRST s laserovým diaľkomerom. Prerobený bol chrbát na umiestnenie avioniky a zväčšenie kapacity palivových nádrží. Najmenej jeden prototyp mal na konci krídel kontajnery s elektronickou výbavou. V prototypoch bol systém LARX na zlepšenie uhla nábehu, prerobený bol chvost a trup a s vylepšeným systémom doplňovania paliva za letu. Sonda bola premiestnená s ľavej strany nosu na pravú.

MiG-31M niesol šesť R-37 pod trupom, uložených v troch radoch po dvoch raketách. Všetkých šesť rakiet môže byť odpálených naraz na rôzne ciele. Štyri PLŘS R-77 boli umiestnené pod krídlami a kanón bol odstránený.

Kokpit bol prerobený, predný štít bol vymenený za nový z jedného kusu, and a zadné okná boli zmenšené aby sa zabránilo zrkadleniu. Bola odstránená možnosť riadiť lietadlo zo zadného miesta.

MiG-31M sa nikdy nezačal vyrábať sériovo, pretože Rusko nemalo peniaze na nákup nových lietadiel. V roku 1997 sa začali modernizovať existujúce MiG-31, po modernizácií boli označené ako MiG-31BM.

MiG-31BM bol ukázaný verejnosti v roku 1999. Mal vylepšený radar Zaslon, ktorý mal podobné vlastnosti radaru Zaslon-M, GPS prijímač, vylepšený kokpit a operátor má k dispozícií tri veľké LCD displaye. Nie je známe, či tento kokpit pochádza z verzie MiG-31M.


MiG-31FE (Авиация мира)


Interier MiGu-31FE (Авиация мира)

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔12.10.2004 📕51.089

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře