Talianske letectvo proti Malte

Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔07.10.2004 📕10.684
Malta bola veľmi dôležitá pre Veľkú Britániu ako vojenská základňa. Ich ďalšie hlavné základne v Alexandrií a Gibraltare boli na okrajoch Stredozemného mora. Malta mala takú polohu, že sa z nej dali napádať lode smerujúce z južného Talianska na pobrežie Severnej Afriky. Slúžila ako námorná (Force-K - ponorkové a hladinové loďstvo) a letecká základňa. Taliani si uvedomovali nebezpečenstvo hrozacie z Malty pre ich jednotky a preto ju Reggia Aeronautica vystavovala stálemu bombardovaniu. Bombardované boli hlavne letiská Hal-Far, Luqa, Takali a prístav v meste Valetta. V polovici roku 1940 boli ostrovy chránené 34 ťažkými a 8 ľahkými protileteckými delami, jedným radarom a šestimi dvojplošnými stíhacími lietadlami Gloster Gladiator. Malta bola stále zásobovaná prostredníctvom námorných konvojov, ktoré chránila RAF a lietadiel, ktoré lietali cez Gibraltar alebo priamo so Spojeného kráľovstva. Prvých päť Hurricanov pristálo na Malte v júni, ďalších dvanásť z lietadlovej lodi H.M.S. Argus 2. augusta. Operácia sa zopakovala 17. novembra, ale z 12 lietadiel bezpečne pristáli len štyri. Skupina bola napadnutá lietadlami RA, ktorá mala k dispozícií lietadlá SM.79, Cant Z.1007bis, Fiat CR.42, MC.200 a Ju-87 Stuka získané z Nemecka ako náhrada za strmhlavé bombardéry SM.85. Iba lietadlá MC.200, ktorých bol nedostatok sa mohli vyrovnať britským Hurricanom. Útočná skupina na Malte sa skladala v tomto čase z dvojplošníkov Swordfish a bombardérov Wellington. Tie uskutočnili niekoľko útokov, ale straty boli príliš vysoké. Na konci roku sa stíhacie sily skladali z 20 Hurricanov a 4 Gladiatorov, útočné z 20 Wellingtonov, 12 Swordfishov, 4 Marylandov a 4 Sunderlandov. Taliani stratili v roku 1940 23 bombardérov a 12 stíhačiek, kým RAF stratila približne 20 lietadiel.
 
Nasledujúci rok mal byť pre Maltu oveľa viac náročnejší. V prvých januárových dňoch roku 1941 priletela časť jednotiek Fliegerkorps X na Sicíliu. Jednotky Luftwaffe sa skladali zo 120 bombardérov, 150 strmhlavých bombardérov , 40 stíhacích lietadiel a 20 prieskumných lietadiel. 10. januára sa Fliegerkorps X skladali z 96 bombardérov (vrátane strmhlavých) a 24 dvojmotorových stíhacích lietadiel, 36 Bf-109E priletelo vo februári. Plný počet nebol nikdy dosiahnutý, najviac lietadiel mala Fliegerkorps X v máji 1941, keď mala k dispozícií 243 lietadiel. Spolu s RA podnikali na Maltu útoky, ktoré často zasahovali civilné obyvateľstvo. Na prvej misií nemecké lietadlá potopili jednu loď a ťažko poškodili lietadlovú loď Illustrious, ktorú muselo opustiť 78 lietadiel, z toho 42 stíhacích. V tomto čase bolo podniknutých približne 80 bojových vzletov denne.
 
Napriek tomu konvoje prichádzali na Maltu a v auguste 1941 dosiahli sily 22 000 mužov, 112 ťažkých a 118 ľahkých protileteckých diel. RAF mala na malte 15 Hurricanov I a 60 Hurricanov II umiestnených na rôznych letiskách. Tieto lietadlá prileteli s lietadlových lodí H.M.S. Ark Royal a H.M.S. Victorious. Na konci Septembra priplával na Maltu veľký konvoj (operácia Halbred), ktorý bez poškodenia doviezol 50 000 ton zásob, s ktorými mohla Malta odolávať útokom až do roku 1942. V novembri Force-K, námorníctvo a RAF zvýšili straty na nepriateľských konvojoch smerujúcich na pobrežie Severnej Afriky o 60%. Taliani a Nemci nevedeli, že Britom sa podarilo rozlúštiť taliansky námorný kód. Aby sa neprezradilo, že Briti majú rozlúštený taliansky námorný kód, útokom na konvoj predchádzal prelet priezkumného lietadla. Tlak na Maltu sa čiastočne znížil po začiatku operácií v Juhoslávií, Grécku a na Kréte, čo vyžadovalo presun jednotiek Luftwaffe. V novembri 1941 RAF mala na Malte 7 eskadier a časť 8 plus dve eskadry Fleet Air Arm (FAA). Na Malte boli umiestnené rôzne lietadlá, hlavne Hurricane vyzbrojené len kanónmi a guľometmi, bombardéry Vickers Wellington, rôzne hydroplány, Beauforty a Beaufightery, Swordfishe a Albacore. Bombardovacie eskadry boli vybavené strednými bombardérmi Blenheim. Tie pristáli na Malte prvý krát 26. apríla 1941 a boli požívané na útoky proti nepriateľským konvojom smerujúcim na sever Afriky. Neskôr boli napádané aj talianske letiská na Sicílií, niekedy s veľkým úspechom, 4. januára 1942 zničili 10 lietadiel a ďalších 30 poškodili. Pri tomto nálete nezaznamenali sily RAF žiadne straty. Blanheim bolo prvé lietadlo vybavené radarom, ktoré bolo nasadené v oblasti Malty. Blanheimy mali aj výbavu na nočné lety a používali sa ako nočné stíhačky, neskôr ich nahrdili silnejšie a lepšie Beufightery. Regia Aeronautica pokračovala v bombardovaní letísk a prístavov novými lietadlami MC.202 a strednými bombardérmi Cant Z.1007bis. V decembri 1941 lietalo z lietadlových lodí pri Malte 183 Hurricanov, 8 lietadiel Swordfish a 11 Albacore. Straty RAF na konci riku 1941 dosiahli viac ako 100 Hurricanov a množstvo bombardérova a iných lietadiel.  RA stratila 38 stíhacích lietadiel a 32 bombardérov, Luftwaffe stratila 81 lietadiel, pričom skoro všetky boli bombardéry.
 
Rok 1942 priniesol Malte obnovenie ofenzívy. V januári bolo podniknutých priemerne 13 bojových vzletov denne. V ďalších mesiacoch dopadli na ostrovy tisíce ton bômb, ktoré tvrdo zasiahli prístav a všetky (3) letiská. RAF sa snažila čo najlepšie ochrániť Maltu svojími Hurricanmi, ale tie boli hneď napádané nemeckými Bf.109F a talianskými MC.202. Hurricane mali problémy aj s prepadom rýchlich bombardérov Junkers Ju-88. RA nasadila na nočné nálety na Maltu stredné bombardéry Fiat BR.20M. 7. marca pristálo na Malte 15 stíhacích lietadiel Supermarine Spitfire V, ďalších deväť 21. a 29. ďalších 7. V tom mesiaci bol tiež poslaný z Alexandrie na Maltu veľký konvoj. Talianskemu námorníctvu a letectvu sa nepodarilo zastaviť konvoj po ceste, ale keď priplával k Malte, nepriateľské sily potopili väčšinu z lodí. Iba 5 000 ton z 26 000 ton nákladu bolo prepravených na ostrovy. Na vine bola zlá organizácia pri vykladaní. Všetky lode boli už 2 dni v prístave, ale len malá časť nákladu bola vyložená.
 
Ťažké boje pokračovali v apríli, niekoľko zostávajúcich Spitfireov a Hurricanov znepríjemňovalo život nepriateľským lietadlám, keď v apríli zostrelili 37 lietadiel. V apríli 1942 bolo Malte udelené vyznamenanie George Cross. 20. apríla 1942 pristálo na Malte 46 Spitfireov s americkej lietadlovej lode Wasp. Luftwaffe však zaútočila so svojími lietadlami na letiská na Malte a zničili väčšinu lietadiel na zemi a pri tvrdých bojoch nad ostrovmi. 9. mája 1942 boli na Maltu poslané ďalšie lietadlá z lietadlových lodí Wasp a Eagle. 60 Spitfireov bolo hneď po pristátí dotankovaných a 35 minút po pristátí boli znova vo vzduchu. Počet bojaschopných lietadiel však rýchlo klesal. Situácia v týchto dňoch bola na ostrovoch zúfalá. Časté nálety Luftwaffe neboli napadané pre nedostatok bojaschopných lietadiel, a keď aj nejaké boli k dispozícií, museli bojovať proti veľkej presile.
 
Invázia na Maltu sa mohla uskutočniť každú chvíľu, talianskému vrchnému veleniu boli doručené plány operácie C.3 (Nemecký krycí názov - Herkules) - invázie na Maltu. Taliansky výsadkári mali špeciálny tréning pre túto úlohu a nemecký výsadkári, ktorí obsadili Krétu pod velením generála Studenta, boli pripravení tiež. 10. mája 1942 Oberfehlshaber Süd, Albert Kesselring, nahlásil do Berlína, že Malta už nemôže fungovať ako letecká základňa. Ale po rýchlom obsadení Kréty a Rommelových úspechoch v Severnej Afrike Hitler 21. mája 1942 nariadi odložiť plán invázie na Maltu.
 
Bombardovanie a boje vo vzduchu pokračovali naďalej s vysokými stratami na oboch stranách. Malta však bola stále zásobovaná. V júni 1942 boli poslané na Maltu dva veľké konvoje. Jeden z Gibraltaru (Operation Harpoon) a jeden z Alexandie (Operation Vigorous). 14. júna bol napadnutý konvoj z Gibraltaru lietadlami RA, neskôr námorníctvom a nakoniec bol napadnutý Luftwaffe. Z celého konvoja na Maltu nakoniec dorazili iba 2 lode. Napadnutý bol aj konvoj z Alexandrie, ktorému nepriateľ potopil jednu loď a ďalšie poškodil. Konvoj sa nakoniec musel vrátiť naspäť. Na spiatočnej ceste bol konvoj napadnutý letectvom a ponorkami, ktoré potopili 3 lode.
 
21. júna 1942 Rommel obsadil Tobruk a britské jednotky boli donútené ustúpiť. Mussolini napísal po tejto udalosti Hitlerovi list v ktorom požadoval podporu pre inváziu na Maltu. Operácia bola vypracovaná Talianom Ugom Cavallerom a nemeckým generálom Kesselringom, jednotky zatiaľ prechádzali špeciálnym tréningom v južnom Taliansku, ktoré je geograficky veľmi podobné Malte. Rommel zatiaľ hovoril priamo s Hitlerom o zničení Britskej 8. armády, obsadení Suezského prieplavu a o invázií na Stredný východ s bohatými ropnými poliami. Hitler, očarený Rommelovými plánmi, napísal Mussolinimu list, v ktorom ho oboznamoval s plánom na zničenie britských jednotiek v Egypte, obsadení Suezského prieplavu a o invázií na Stredný východ. Mussolini súhlasil a jednotky čakajúce na zahájenie invázie na Maltu boli presunuté na sever Afriky aby posilnili ofenzívu.
 
Malta bola stále bombardovaná nepriateľskými lietadlami, ale boje v Severnej Afrike potrebovali stále posily, čo umožnilo posilniť pozície RAF. V auguste priplávalo na Maltu 30 000 ton zásob v konvoji Pedestral, aj keď nepriateľské torpédové bombardéry spolu s námorníctvom zaútočili na konvoj hneď po objavení. Útoky proti zásobovacím lodiam mocností Osy spôsobovali rommelovým Afrika Korps nepredstaviteľné materiálne straty. 11. októbra sa nemecké a talianské sily naposledy pokúsili eleminovať silu jednotiek na Malte. Bombardéry Ju-88 uskutočnili 6 náletov proti letiskám. Tento posledný útok spôsobil na oboch stranách veľmi vysoké škody. Zničených bolo 34 lietadiel Ju-88, 12 Bf-109 a veľa ďalších lietadiel bolo poškodených. RAF stratila 23 Spitfireov, 20 núdzovo pristálo, 39 bolo zničených na zemi. V tomto poslednom boji zahynulo 12 pilotov RAF. Medzi augustom 1940 až 1942 bolo na Maltu poslaných 86 zásobovacích lodí, 31 lodí bolo potopených a veľa ďalších ťažko poškodených. V roku 1942 stratila Luftwaffe pri bojoch 249 lietadiel, z toho 182 bolo bombardovacích (vrátane strmhlavých bombardérov). RAF stratila 193 stíhacích lietadiel, z toho 82 núdzovo pristálo a 64 lietadiel zničila Luftwaffe alebo RA na zemi. RA stratila najmenej 39 stíhacích lietadiel a niekoľko bombardérov.
 
O osude Malty sa rozhodlo v Severnej Afrike, keď Rommel musel ustúpiť z Egypta a v novembri 1942 bol porazený pri El-Alameine. Talianom a Nemcom už nezostávali potrebné sily na obsadenie ostrovov.
Autor : Martin Tomeš / Capssman 🕔07.10.2004 📕10.684

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře