JUDr.Gustáv Husák

Autor : Roland Nádaskay / Roland 🕔05.10.2004 📕15.370


(1913-1991)

Právnik, slovenský komunistický politik, prezident ČSSR.

Narodil sa v roku 10. januára 1913 v roľníckej rodine v Dúbravke (dnes časť Bratislavy). Študoval na gymnáziu v Bratislave, kde pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy a ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Od roku 1933 študoval na právnickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského, v tom istom roku zároveň vstúpil do Komunistickej strany Československa. Počas štúdia prispieval do ľavičiarskej kultúrno-politickej revue DAV (ktorú spoluzakladal V.Clementis) a tu sa aj zapojil do ľavicového Zväzu slovenského študentstva a stal sa vedúcou osoba Socialistického spolku akademikov.

Od marca 1934 písal do časopisu Šíp. Napriek tomu, že to bol intelektuál, mal vlastnosti ako obratnosť v získavaní politických spojencov a schopnosť reagovať na aktuáne politické otázky, ktoré mnohým chýbajú, a tým sa zreteľne líšil od ostatných komunistických funkcionárov. V polovici 30.rokov, za ČSR pracoval ako úradník a pravdepodobne vtedy, keďže patril v rámci komunistickej strany ku generácii, ktorá bezmedzne dôverovala politike ZSSR a Komunistickej internacionály, a ktorá republiku odmietala ako nepodarok versailleského systému, ako „žalár národov“ podobný Rakúsko-Uhorsku, sa v ňom vypestoval odpor voči nej a voči jej štátnym predstaviteľom, ako bol napríklad prezident Beneš. Štúdium ukončil ziskom doktorátu práv v roku 1937.

Aj jeho pričinením bola v roku 1938 otvorená Vysoká škola technická v Košiciach.

Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským bol členom piateho ilegálneho výboru KSS. V novembri roku 1940 bol spolu s ďalšími zhruba 100 komunistami uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho nato však bol prepustený na podmienku (po intervencii svojho bývalého učiteľa z právnickej fakulty Imricha Karvaša, ktorému sa neskôr odvďačil tak, že počas výsluchu Gestapom o ňom poskytol 32 strán výpovde; Karvaš bol počas povstania zaradený do zoznamu jeho hlavných osobností, ktorý vypracoval Sicherheitdienst a na ktorom Husák vďaka tomu menšiemu úplatku nefiguroval, okrem toho už ako povereník pre veci vnútorné po vojne odmietol potvrdiť Karvašovi papiere o jeho účasti na SNP), odovzdaný Ústrednej štátnej bezpečnosti a prevezený do Bratislavy. 22.mája 1942 bol zatknutý agentom ÚŠB pre podozrenie z protištátnych aktivít, v tomto prípade ho Krajský súd v Bratislave oslobodil v novembri 1943.

Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici (bol spolutvorcom a signatárom jej programu, tzv.Vianočnej dohody), v Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra a po potlačení povstania Nemcami sa cez Donovaly stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr, kde prečkali zimu. V tej dobe sa zamýšľal nad tým, že po vojne bude presadzovať pripojenie slovenského územia k Sovietskemu zväzu, neskôr však o tohto plánu upustil. Počas podpisovania Košického vládneho programu zastával názor, že Slovensko je neoddeliteľnou súčasťou Československa, ale v tomu zväzku má mať značnú autonómiu.

Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60%. V júni sa jednotnej fronte českých politických strán s podporou Husáka podarilo donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv.tretej pražskej dohody. Od toho momentu podliehali rozhodnutia Slovenskej národnej rady odobreniu centrálnou vládou v Prahe a jednotliví povereníci boli priamymi podriadenými ministrov pražskej vlády. Predsedom Zboru povereníkov bol vymenovaný Gustáv Husák. Jeho moc posilňovala, na Slovensku priamo riadil SNR aj ŠtB a organizoval provokačné akcie proti demokratom a pod nátlakom dal vyhadzovať nekomunistických povereníkov z ich úradov. V období politickej krízy vo vláde, 21. februára 1948 poslal list členom Zboru za DS, že demisiu členov pražskej vlády treba považovať aj za demisiu zástupcov DS v Zbore povereníkov.

Po prevrate sa spolu s inými intelektuálmi a členmi povstaleckého vedenia KSS stal nežiaduci pre časť slovenských politikov (V.Široký, K.Bacílek), ktorý sa povstania nezúčastnili alebo v ňom hrali zanedbateľnú úlohu a ktorí teraz videli príležitosť odstrániť svojich konkurentov. V roku 1950 Husáka odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave. Husák na ňom zinkasoval doživotie.

V roku 1960 mnoho týchto väzňov, vrátane Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali.

V druhej polovici 60. rokov bol jednou z popredných osobností reformného prúdu. Podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako verný spolupracovník Alexandra Dubčeka. V apríli 1968, keď sa stal podpredsedom vlády, dostal na starosť prípravu zákona o federácii, podpísaného 30. októbra 1968. Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou, kde Leonid Brežnev zistil, že Husák je politik, ktorý by mohol zachrániť pošramotenú reputáciu ZSSR a zabezpečiť splnenie cieľa invázie do Československa. Roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.

V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ, túto funkciu vykonával do roku 1975, keď ho po abdikácii L.Svobodu so súhlasom Sovietov zvolili za prezidenta ČSSR. Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985. Obdobie normalizácie nasledujúce po tzv.pražskej jari bude navždy spojené s jeho menom.

V záujme toho, aby sa udržal pri moci čo najdlhšie plnil všetky nezmyselné príkazy z Moskvy a obklopil sa s neschopnými straníckymi funkcionármi ako boli V.Biľak, A.Indra, A.Kapek ...

V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.

Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10. decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ Mariána Čalfu a v ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade.

Zomrel v Bratislave 18. novembra 1991.

Za zločiny komunizmu nebol Husák ako jeho dlhoročný najvyšší predstaviteľ nikdy potrestaný.

Autor : Roland Nádaskay / Roland 🕔05.10.2004 📕15.370

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře